Ako sa nezblázniť z negatívnych správ a situácií

V dospeláckom živote sa tomu proste nevyhneme. Opustí nás frajerka alebo frajer, prídeme o prácu, stratíme kamaráta, niečo rozbijeme, nepodaria sa nám nové projekty, na ktoré sme sa tešili, nešťastne sa zaľúbime. Svet nie je rozprávka, ani, ako sa hovorí, prechádzka ružovým záhradou. Má pre nás pripravené nástrahy a častokrát skúša, koľko vydržíme.

Niekedy sa ťažko brániť slzám, smútku, malým aj väčším depkám. Je to v poriadku, nie sme z kameňa. No nenechajme tieto negatívne emócie, aby nás sprevádzali počas dlhšieho obdobia. Ja som tiež zažil veci, ktoré ma zasiahli, to nepopieram. Postupne som sa však naučil im venovať iba minimum pozornosti, akceptovať ich a kráčať ďalej svojou cestou. Mohlo by to pôsobiť, že som zbezcitnel, no nie je to vôbec tak, som veľmi emocionálny človek. Jednoducho som si ale uvedomil, ako ich prijať bez toho, aby ma akokoľvek poznačili. Prišiel som na tri veci/kroky/vlastnosti/postoje, ktoré sú k tomu nevyhnutné.

www.instagram.com/tonydubravec

Pokora

To, čo mnohým chýba najviac, a práve pri nepríjemných zážitkoch sa to naplno prejaví. Ovláda nás vlastné ego, ktoré si nepripustí, že aj my nesieme na všetkom svoj podiel viny. Neprijali ma do práce (to sa mi stalo čerstvo)? Fajn, asi som na to nebol pripravený, nie som majster sveta, určite sú ľudia vhodnejší než ja. Necítim hnev ani krivdu, jednoducho je to pre mňa signál, že buď ešte neprišiel môj čas a musím zamakať, alebo ma čaká niečo iné, vhodnejšie. Pokorne to beriem ako fakt a poďakujem za príležitosť a nastavenie zrkadla.

Toto vie každý z nás aplikovať na všetko zlé. Máte s niekym nezhody? Žiadny problém, jednoducho nie ste na rovnakej vlne a každý z vás potrebuje niečo iné. Netreba nikoho osočovať, že si vás neváži a podobne :)

Sebavedomie

Zamyslime sa. Nie sú náhodou zlé nálady spôsobené tým, že si neveríme? Že nie sme presvedčení o tom, že zo zlej situácie sami dokážeme vykorčuľovať? Že vlastne nie je všetko v našich rukách? Omyl. Napriek tomu, že niekomu sa môže zdať, že pokora a sebavedomie si odporujú, nie je tomu tak. Pokora neznamená úzkosť, submisívnosť, plachosť. Tak, ako sebavedomie neznamená pýchu, povýšenectvo, aroganciu. Dá sa povedať, že pokora so sebavedomím (takým ľudovo povedané zdravým) úzko súvisí. Pretože iba človek vyrovnaný sám so sebou, vedomý si svojich možností, kvalít, predností, ale aj slabín, chýb a nedostatkov, môže spoznať, čo je skutočná pokora :)

Prečítajte si tiež, ako definujem slobodu a ako sa cítiť slobodnými za každých okolností

Nie nadarmo sa hovorí "hlavu hore". Pozrite sa sami na seba, uvedomte si, že ak sa nepodarila jedna vec (vzťah, práca, podnikanie), podarí sa druhá. Pretože ste si vedomí samých seba, viete, čo je na vás dobré, čo viete ponúknuť svetu. Mne sa stalo nespočetne veľa vecí, pre ktoré som sa mohol utápať (aj som to kedysi robil). Nevyšlo mi podnikanie, svojho času ma skoro vyhodili z gymnázia, prepadol som z matematiky, mám za sebou zlé vzťahy, prišiel som o dosť ľudí. Jediné, čo mi pomohlo sa zo všetkého nezblázniť, bola viera v samého seba. V to, že mám čo ponúknuť ako partner, že ukážem ľuďom, ktorí ma podceňovali alebo zatracovali, že sa mýlili. Viem, kto som, čo viem, čo chcem, čo pre to musím urobiť a tým pádom neberiem nič negatívne ako tragédiu, skôr ako výzvu :)

Odpustenie

Last but not least. S negatívnymi zážitkami je často spojený aj hnev a nenávisť. Absolútne to chápem a sám som si to zažil. Hneval som sa na ľudí, ktorí ma sklamali, oklamali, ktorí o mňa nestáli, ktorí neurobili, čo sľúbili. Fakt som veľakrát dokázal človeka znenávidieť, len aby som sa od neho čo najskôr odpútal. No vždy to bolo len výsledkom toho, že nie som vyrovnaný sám so sebou.

Akonáhle som prevzal zodpovednosť sám za seba a svoj život, nemám dôvod sa na niekoho hnevať. Pretože tak, ako ja zodpovedám za všetko, čo urobím, takisto za to zodpovedajú aj ostatní. Áno, v prvotnom návale emócií môže prísť aj hnev, ale rovnako rýchlo aj odíde. Jednoducho odpustím a tým nedovolím, aby na mňa mal ďalej niekto negatívny vplyv. Venujem sa iba tomu, aby som mohol ďalej ísť svojou vlastnou cestou :)

Foto: Lukáš Klčo

Samozrejme, že s týmito názormi som sa nenarodil. Tiež som trpel ich nedostatkom. Neveril som si, vinil som ostatných, živil v sebe hnev a presviedčal sa, ako mi bolo ukrivdené. Avšak, čím som starší, tým som (našťastie) aj rozumnejší a uvedomelejší. Obzerám sa za seba, analyzujem veci v mojom živote, čo som urobil dobre, čo zle, na čom musím popracovať. Sledujem svoje správanie, ale som otvorený aj situáciam, ktoré si prežívajú ostatní okolo mňa.

Niekomu to určite príde ako mudrovanie, no mojím cieľom je iba pomôcť ostatným, ktorí si prechádzajú nepríjemným obdobím, aby ho prekonali čo najskôr a ideálne s úsmevom. Nemám to naučené zo žiadnej knižky, jednoducho žijem život, sledujem svoj aj iné príbehy a čerpám z nich to najlepšie.

Máte svoju skúsenosť, ktorá nebola príjemná, no zvládli ste ju vďaka niečomu konkrétnemu? Alebo ste boli svedkami iného zaujímavého príbehu? Mali by ste nejakú inú radu, ako negatívne momenty prekonať bez ujmy? Pokojne mi napíšte, som zvedavý, čím si prešli ľudia, ktorí moje články čítajú :)

Viac článkov nájdete na mojom blogu www.tonydubravec.com