Emócie. Niečo, čo vieme len málokedy ovládať. Občas nás to úplne pohltí ale zvyšok času tomu odolávame. Aspoň sa teda snažíme. Bolo to tak aj u mňa, vždy som sa snažila skryť ich a nie len pred druhými, no hlavne sama pred sebou. Úprimne, nemá to zmysel. Neklamte si, hlavne nie sebe a buďte k sebe úprimní, lebo si ublížite ešte viac. Ale vráťme sa späť k téme, keďže som trośku od nej odbočila. Myslím si, že emócie, či už potláčané alebo nie môžu byť svojim spôsobom nebezpečné. A keď sa prevalia už nie je cesty späť. Každý to má inak, no keď ovlàdnu mňa, fakt neviem čo robím. Rozhodla som sa o tomto napísať, lebo pred pár dňami sa mi stalo, že potláčané emócie vyšli na povrch. Boli sme na chate, udiali sa nejaké veci a ja som to už nezvládla. Tieto emócie, ktoré nadomnou napokon zvíťazili boli potláčané viac ako pol roka. Dostala som záchvat plaču, ktorý sa nedal ovládať. Preto vás prosím aby ste vždy to najdôležitejšie niekomu povedali, určite sa nájde niekto, kto bude ochotný vypočuť si vás. Ak si to niekto prečítal, tak ďakujem a snáď sa vidíme pri ďaľšom článku😄 majte pekný deň!
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když kristi_ben přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.