Týpek z lavičky

Sedel som uprostred akej si pustiny sám na lavičke. Nebolo tam vôbec nič iba ja s mojou mysľou a dušou. Pustina bola nekonečná a ja som sledoval jej horizont. Mal som pocit, že čoskoro umriem no bolo mi to jedno. Lavička bola drevená, stará a na rozpadnutie. Obe ruky som mal položené na kolenách. Zmyslel som si, že si zmením polohu a budem prizerať na horizont inak. Viem, je to zbytočné. Keď som položil jednu ruku na lavičku zacítil som na mojej dlani niečo lepkavé a mäkké. Pozrel som sa na ruku a v tom som zbadal ako je celá moja dlaň položená v hovne. Neviem aký konkrétny druh zvieraťa tam hovno zanechal a ani neviem ako, keďže okolo mňa sa nenachádzalo takmer nič.

V tom ako som sa pozeral na moju dlaň plnú bielo zelených sračiek som periférne zaregistroval, že na lavičke sa po mojom pravo boku ktosi zjavil. Prvé sekundy som zmýšľal, či mi stojí za námahu nakloniť hlavu o pár stupňov a vôbec sa na tú osobu pozrieť.

Otočil som hlavu a uvidel som týpka s rozcuchanými vlasmi, hlavu mal zloženú vo vlastnom klíne a vracal. Nebolo to moc intenzívne vracanie, skôr zápach z tej osoby bol intenzívny. Smrdel ako keby ho omočili bezdomovci ale zároveň vyžaroval charizmu. V ruke držal víno a čersto po vyvracaní sa z neho napil. Sledoval som ho naďalej. Mal na sebe biele rúchu so stopovými prvkami moču (teda aspoň si myslím, že to bol moč), hnedé sandále a bosé nohy ošpliechané červenými zvratkami. Naklonil sa ku mne.

- Víno ? (opýtal sa smradľavý týpek)

- Jasné díky (odpovedal som)

Víno malo neokázalú pachuť. Ako keby namočíte do vody chlieb a necháte ho tam na pár dní a potom ho zalejete čistím etanolom. Stačilo mi aby som sa napil raz a už som ho ucítil v hlave. Mal som pocit, že ak sa napijem ešte raz, povraciam sa. Tak som sa teda napil. Nepovracal som sa.

- Umieraš ? (spýtal sa)

- Asi, ešte to ale neviem na sto percent

- A chcel by si ?

- Som s tým viac menej zmierený. Je tu pokoj a mám víno. Ideálne miesto na smrť.

- Toho vína pi koľko chceš, bude ho tam stále dosť.

- Chceš mi povedať, že ak ho začnem liať na zem tak sa bude liať do nekončená ?

- Prečo by si lial víno na zem ? (opýtal sa a v zapätí na to odpľul na zem obrovský fusel s kúskami zvratkou)

- Myslel som to len hypoteticky

- Tak nemysli a pi !

- Dobre... hej inak nie si náhodou Ježiš ?

- Yop ! (odpovedal Ježiš s úškrnom na tvári)

- Tak to je kúl, čo tu robíš ?

- Vraciam a pijem

- Taktiež umieraš ?

- Ja už som dávno mŕtvy kámo !

- Aké to je ? (spýtal som sa)

- Myslíš umieranie alebo byť už mŕtvy ?

- Oboje

- No umieranie je ako prvé samozrejme a neviem k čomu konkrétnemu by som ti to priblížil. Mal si niekedy tak intenzívny orgazmus, že tvoje telo sa začalo chvieť, začali ti pukať kosti v tele a prevracali sa ti oči do vnútra hlavy?

- Raz či dva krát

- A kokaín so skúšal? (spýtal sa Ježiš)

- Nie

- Tak si predstav takú situáciu na kokaíne. V skratke povedané, umieranie je to najlepšie čo kedy zažiješ

- A čo potom

- Potom si už len mŕtvy a nikomu na tebe nezáleží. Dá sa povedať, že mŕtvolný stav je niečo ako keď si žil, hehe.

- Ako je možné, že ta vidím keď si už mŕtvy ?

- A ty si myslíš, že si živý? (spýtal sa a podal mi cigaretu)...