India/Nepál časť 3

pohybu dopredu, pohybovať aj hore a dole, a to niekedy rychlejšie ako šiel dopredu. Času na oddych bol teda dostatok, avšak intenzívne nadhadzovanie nám to nedovolilo. Spať budem neskôr.

Práve zlé cesty sú dôvod, že preferovaný spôsob dopravy pre turistov v Nepále je buď lietadlo alebo helikoptéra. Himaláje sú síce veľmi blízko, ale cesta autom, alebo autobusom vie byť niekedy náročnejšia, ako samotný výstup na nejakú nižšiu horu. Ak však chcete ušetriť, alebo ste jednoducho dobrodruh, tak cesta autobusom po utlačených cestách, ktoré sa z jednej strany dosť často zvažujú do rokliny, je presne pre Vás.

Výhľad na vrcholy sedemtisícoviek nad Káthmandu

Okrem iného celkom adrenalínový je už samotný spôsob jazdenia Nepálčanov. Žiadne auto, nie je dosť veľké na to, aby sa nezmestilo medzi ďalšie tri autá, ktoré sú na ceste, ktorá zmestí maximálne dve autá vedľa seba. Samozrejme, medzi týmito autami prechádzajú motocyklisti, ktorí len málokedy dodržia maximálny počet ľudí na jednej motorke. A verte mi, už jeden človek na motorke je na takú cestu až až.

Smog nad mestom je veľký problém a Káthmandu patrí jedno z najviac znečistených miest na svete.

Ubytovaní sme boli v hoteli Himalayan Height Resort. Ako už názov napovedá, hotel bude v Himalájach, bude vysoko, a môžeme očakávať aj trochu luxus.

Druhá časť názvu bola dosť presná. Autobus zastavil na krajnici “hlavnej cesty” a čakala nás ešte offroadová cesta na vrchol hory malými SUV. Inak offroadova bola už cesta autobusom.

Height

Hotel bol krásne upravený, všade plno kvetov a na privítanie sme dostali mokrý uterák na osvieženie. Tu som sa cítil ako sedlák. Nikdy predtým mi nikto uterák na osvieženie nepodal, a tak som ako najväčie sedlo uterák nevrátil a chodil s ním po hoteli a dookola si utieral ruky ako by som presne vedel čo robím. Až potom mi povedali, že hneď vedľa pána, ktorý uteráky rozdával, stál ďalší pán, ktorý ich zbieral.

Resort

Personal v hoteli pripravený na všetko

Hotel sa nachádzal na vrchole hory a každá jedna izba bola s výhľadom na Himaláje. Terasa reštaurácie mala tento výhľad 180 stupňový a mohli ste vidieť, ako sa Himaláje tiahnú z východu na západ. Výhľad na majestátnosť hôr som mal dokonca aj z postele.

Už dlhšie som rozmýšľal nad tým, ako Himaláje popísať tak, aby to oddalo pocit z pohľadu na ne. Ideálne sa mi na to hodí koncert Coldplay. Šou Coldplay je vyrežírovaná tak, aby ste dostali čo najviac emócii v správnom poradí, s cieľom dosiahnúť pocit šťastia.

V tomto prípade, to ale nebola durová hudba, farebné konfety, svietiaci náramok a melodické verše, ale užasne ticho, pocit bezvýznamosti a neuveriteľný výhľad na najvyššie hory na svete rozprestirajúce sa nad miliónovým mestom, ktoré ma omámili na dlhé minúty, desiatky minút zotrvaných v kontemplácii.

Himalayan

Prvé chvíle cesty sú za nami a ja odpadávam úplne vyšťavený do postele. Neviem čo nás ďalej čaká, neviem kam pôjdeme, ani čo uvidíme, ale aj keby sme už nikde ďalej nešli, môj svet už nikdy nebude taký ako predtým. Himaláje mi otvorili časť svedomosti poznávania, a ja som pripravený prijať všetko čo ma v nasledujúcich 8 dňoch čaká.

Nočná panoráma z terasy hotela nad Káthmandu

Koniec tretej časti

Predchádzajúce časti nájdeš na pravej strany obrazovky:)