Otvorený list číslo 1 ...

Pôvodne som mal v pláne stráviť večer pozeraním jednej z mojich obľúbených kuchárskych show, ktoré sú z princípu vždy v inom ako slovenskom jazyku.

.Ak sa pýtate prečo, odpoveď je jednoduchá: Aktuálne nepoznám na Slovensku nikoho, kto by ma na obrazovke natoľko inšpiroval, aby som ho sledoval či dokonca podľa neho sám varil. Samozrejme, máme tu mnoho špičkových šéfkuchárov úspešných nielen u nás, ale aj vo svete. No myslím si, a možno sa neskutočne mýlim, že byť len dobrým kuchárom je málo na to, aby ste dokázali úspešne nakrúcať kuchársku show typu Jamie Oliver, Gordon Ramsay, Chef Table, Chef Mind atď.

A teraz vlastne k podstate. Celý jeden večer som sa mučil sledovaním nemenovanej relácie v archíve Slovenskej televízie, ktorá je platená z peňazí nás všetkých. Videl som zhruba 6 častí, čo zaberie toľko času a zničí toľko mozgových buniek, ako sledovať priamy prenos zo zasadnutia parlamentu SR. Komentovať pani Magálovú by bolo dosť neslušné - pokiaľ by varila doma pre seba a svojich blízkych. Lenže ona varí pre tisíce, ba obávam sa, že až desaťtisíce ľudí. Áno, viem, televízne vysielanie je dávno mŕtve a cieľová skupina má dvakrát viac rokov ako ja. No aj tak ma prekvapuje, že v roku 2017 je schopný akýkoľvek manažér akceptovať, čo som videl. Keď som mal zhruba 10 rokov, varil pravidelne v telke Petr Novotný, ktorý to síce tiež nevedel, ale to som vtedy nevedel ani ja, jedlo ma veľmi nezaujímalo a nebol som ani jeho cieľovka. Rokmi som však, chvalabohu, našiel ľudí, ktorí mi ukázali odlišný pohlaď na jedlo. Úplne iný, než na aký som bol zvyknutý zo Slovenska.

Je rok 2017 a v jedinej verejnoprávnej televízii na Slovensku v postate v hlavnom vysielacom čase „varí“ pani, nazvime ju Janka, syrovú roládu. Mimochodom, presne tú, ktorá sa robí zhruba tisíc rokov a ku ktorej mám silno negatívny vzťah. A v duchu rozmýšľam - to si z nás tím tvoriaci túto reláciu robí srandu?

Načnem teraz nepríjemnú tému, no je veľmi ťažké sledovať na obrazovke niekoho, kto sa zjavne sám cíti trápne a tento pocit prenáša aj na divákov. Mne bolo veru trápne aj za účinkujúcich, a to ani nehovorím o tých úbohých deťoch vo veku 15-20 rokov v obecenstve. Radšej ani nerozmýšľam nad tým, čo im mohli pred reláciou dať, aby boli schopní sa na to pozerať.

Preto by som chcel televíziám, a to všetkým, niečo odkázať. Jedlo už nie je len palivo pre telo. Stalo sa pevnou súčasťou života nás všetkých. Pre mnohých je láskou, vášňou, neoddeliteľnou súčasťou každého dňa. Svet je opäť raz 100 rokov pred nami. Ak ste sa už teda rozhodli neinvestovať do schopnej relácie, ktorá by priniesla osoh, aspoň nedomrvte to málo, čo ľudia o tajomstvách varenia doteraz vedia. 40 rokov komunizmu pokazilo jednu celú (a obavám sa, že možno aj dve) generácie, tak nechajte na pokoji aspoň túto mladú, ktorá teoreticky môže ešte niečo so Slovenskom urobiť.

Áno, máme internet a vďakabohu za neho. Lenže peniaze na túto kuchársku show idú z vreciek každého jedného z nás.

Rozhodol som sa niečo s touto situáciou spraviť. Preto píšem tento článok, preto varím do noci, preto míňam nemalé finančné prostriedky. Lebo ak sa nájde len jeden človek, ktorý o jedle začne premýšľať inak ako doteraz, tak to má zmysel.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
1
Odeslat správu

Chceš vědět, když onceuponathyme.sk přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.