Mikulášsky balíček

Vlastné bývanie stovky kilometrov od domova ma už pár rokov ukracuje o typické mikulášske ráno. Na žiadneho Mikyho si nepamätám nejak špeciálne. Také to povestné ráno vo mne evokuje len radostný pocit a spomienku, ako som vždy rozlepila oko a hodila ním na parapet pod oknom, kde sa vynímal balíček plný jednoduchých sacharidov a fruktózy. Vždy som priam žasla, ako to mama robí, že ju pri „tom“ nikdy neprichytím. Spomienky sa zlievajú v jedno. Ale tento rok bol Miky predsa len niečím špeciálny.

Odbitím polnoci som sa zahalila do nahoty a chystala sa k nevečnému odpočinku. Tešila som sa, ako už rituálne zaujmem svoju spiacu polohu, kedy ma zozadu muž objíme a zohreje telo svojim vlastným. Och, ako som sa len mýlila.

zdroj

Môj muž sa však presunul k mojim nohám, ktoré nežne bozkával a zohrieval vo svojich dlaniach. Pomaličky prešiel k vnútornej strane stehien, až sa malými bozkami presunul do môjho lona. Tiché vzdychy a prítomné vzrušenie sa rozliehali temnotou spálne. Jeho pomalé krúženie jazykom a prechádzanie zo strany na stranu mi pretáčalo bielka o 360 stupňov. Tiché vzdychy už neboli tichými a moje telo sa nekontrolovateľne chvelo.

zdroj

Pár krátkych minút ubehlo ako jedna, kým ma celú roztriaslo. Zalial ma striedavý prúd horúceho a studeného potu, až sa môj chrbát prehol sťaby zo mňa vychádzal sám diabol prebudený exorcizmom.

Rýchle a nepravidelné dýchanie sa ešte nestihlo ustáliť, ale on ma silným trhom za nohy prehodil na bruško. Chmatom pod kolenami ma stiahol na samý okraj postele. Už nie tak nežne si pritiahol moju panvu bližšie k jeho pýche. Nečakal ani sekundu a vrazil ho do mňa až po koreň. Surovo ho do mňa vrážal raz a znovu, stále iným tempom a ja som strácala posledné zvyšky síl vo svojich rukách. Svojim trupom som sa zvalila na posteľ, pokým do mňa nepretržite živočíšne búšil.

Moje vzdychy už neboli vzdychmi. Výkriky do tmy a okolitého ticha som tlmila tvárou v mäkkom vankúši. On však stále neprestával.

Posunul si ma vyššie na posteľ a jednou rukou mi pritlačil oba členky k sebe. Ležala som vyčerpaná natiahnutá ako had pri meraní svojej koristi, keď ma chytil pod krk a znovu ho vrazil medzi priliehajúce stehná. Ruky som mala vystreté pred seba a zvierala slasťou čelo postele. Naposledy zrýchlil tempo až pokreslil moju ritisko mokom čírej lásky.

zdroj

Noc ubehla príliš rýchlo a namiesto budíka ma ako obvykle zobudil bozkom. „Poď sa pozrieť, čo ti Miky doniesol“. Stálo ma veľa síl vykopať sa z postele ešte pred zazvonením telefónu, ale pri pohľade na obrovský balíček sladkostí som mala chuť si preventívne pichnúť inzulín. Zbožňujem totiž sladké.

On však mal chuť na niečo iné.

Mikulášske ráno ma napokon opäť odvialo do postele, z ktorej sa mi len ťažko opäť vstávalo na nohy.

A čo doniesol Mikuláš vám?