Beletria sídlisk

Udalosti v našom živote sa vytvárajú nepretržite formou náhody alebo dobrovoľným zakročením. Sú však udalosti, ktoré nám podstatne zmenili život a sú tak intenzívne, že si dokonca zapamätáme dátum toho dňa, pretože vtedy nastal zlom v tvojom živote, a nič nebude ako predtým. Minimálne nás to zasiahne silnou spomienkou.

14.6.2014

Na pracovnom stole bolo pohodených 50eur v drobných, krabička LM light, clipper, sklenka a v gripe tak pol gramu drťky indooru. Stále mi k tomuto inventáru chýbalo niečo na oživenie alebo doplnenie zásob, aby sa batoh necítil menejcenný, keď doňho vložím len fľašu litrovej minerálky. Obzeral som každý kút v svojej izbe či nájdem niečo cenné čo by ma potešilo svojou spoločnosťou. Z pracovného stola som zobral fixi fialovej a krikľavo žltej farebnosti na tagovanie s hrúbkou hrota 15 mm. Tieto fixi sú strašne fajn, ideálne na každú príležitosť či vo vlaku alebo len na fajčiarku cez prestávku na WC. Aj keď budeš mať pocit, že ich nepotrebuješ vždy sa nájde šanca a možnosť sa niekde označkovať ako zlatý retriever. Pridal som ich do svojho zoznamu zla.

Nuž moje požiadavky to neuspokojilo a tak som schmatol zväzok kľúčov, obul dieravéVansky, a s výskokom preletel dolu schodmi smerom do pivnice. Otáčam kľúčom hrdzavým zámkom a škrípavý zvuk z dverí znel trocha hrôzostrašne. Prázdne fľaše od piva, zaschnutý primalex a čudný zápach farby-laky naznačoval klasický činžiakový sklep. Na policiach bola hrubá vrstva prachu po ktorej sa váľali rozličné náčenie na kutilstvo. Postavil som sa na špičky, kde som len tak letmo nazrel do najvyššej police. Za Veľkonočnými ozdobami sa nenápadne schovávala farba v spreji značky Molotow. Moje oči razom zasvietili a ústa dostali polovičný kŕč, ktorému optimisti hovoria úsmev. Sprej bol červenej farby a pri triske ho ozdobovala menšia hrdza. Táto možno primitívna vec mi uspokojila požiadavku. Teraz som bol pripravený na strastiplnú cestu za siedmimi horami a nekonečno problémami.

Zdroj: Aspirin

Po ceste autobusom som bol trocha zničený a ospalý. Ostré slnko sa mi odrážalo od slnečných okuliarov, ktoré nemali za úlohu mi chrániť zrak, ale dokonale ho zakryť voči uštipačným pohľadom okoloidúcich. V meste v ktorom sa vyznám asi ako do politiky mi nohy kráčali po cestách, ktoré pre zrak boli veľmi sympatické. Cesty vyrobené s dlažobných kociek síce nemali dobrý vzťah s pneumatikami áut, ale za to bolo príjemné privítať takú zmenu, aj keď len na skok cez ňu prejsť. Domáci tu vyzerajú skoro ako u nás. Zamračený, znechutený dobou a neochotný pomôcť v núdzi. Na falošné tváre si treba zvyknúť, ale momentálne som potreboval psychickú podpor, keď do mňa vkročil menší nával úzkosti. Vyťahujem z vrecka zamotané slúchatká, ktoré vyzerali akoby sa práve vášnivo bozkávali. Popri rozplietaní a ukončovaní tohto milostného aktu hľadám track ideálny na toto pátranie po klube, kde bude koncert. Oskar mi svietil do cesty a do uší sa mi vnášala pesnička Black od Pearl Jam. V tom okamžiku mi do žíl dostával nával sebadôvery a elánu vykročiť napred. Rázne kroky a vietor v mojom chrbte mi pomáhali v chôdzi, a nos zachytával vôňu fast foodu . Vedel som, že nebude ďaleko a tak som sa otáčal ako kompas, aby mi neušiel. Na rohu ulice bol malý podnik s pizza slize a kebabom na námestí.

"Dobrý, môžem poprosiť jednu šunkovú ?"

"1,50 eur poprosím"

Paní mala veľké sivé kruhy pod očami a z tváre bola cítiť nechuť k tejto práci na tri zmeny. To jej však nepomohlo pokaziť moju prekvapivo po dlhej dobe dobrú náladu. Obzeral som sa kam by som sa skryl a vychutnal si tento lacný pseudo obed. Sadol si k najbližším schodom, kde bolo na poslednom schode ešte zopár pľuvancov čo naznačovali neďalekú prítomnosť poslednej osoby. Po veľkých sústach jem pizzu s širokým úsmevom a mampičizmom. Pozorujem okolie a cítil sa ako doma, veď na ulici mi bolo vždy najlepšie. Tu sú svojím spôsobom všetci doma, keď od vás nikto nepýta nájomné. Sústo po súste sa snažím vychutnať chrumkavo tvrdé cesto a týmto opakovacím spôsobom zabíjal nijako živí čas.

Klub na mňa pôsobil úplne klasický ako každý klub vo svojom meste. Z vonku vyzeral omnoho menší ako z vnútra, presne tu platilo pravidlo neposudzuj veci hneď z prvého dojmu. Bol naozaj veľký a dokonca mal priestor aj vonku na terase. Prázdny ako moja osoba, ktorú keď stretneš počas neskorého rána som prvý mal pocit skalného fanúšika. Pokiaľ nepočítam organizátorov a čašníkov za barom tu okrem mňa nik iný nebol. Objednal si pivo od mladého chlapíka čo sa hral s mobilom a skúšal som nájsť najvhodnejšie miesto, kde budem mať rozhľad vo veľkej miestnosti s vysokým stropom,ale zároveň byť neviditeľný ako vždy. Sadol som si pohodlne do gauča ako v škole a pil jedného Gambrinusa za druhým, až kým nebol klub takmer plný rovnošilťákov s pudlom džínsov na kolenách spolu s ich nežnými polovičkami.

Hlasné basy začínali hrať drsné tracky predskokanov a ja sa psychicky chystal, že vystúpi môj momentálne jeden z najobľúbenejších interpretov s pseudonymom Lúzer. Kopol som do seba dva rumy a zapil desinou Pilsnera. Rozžiarila sa vo mne nevídaná sila a prebil som sa ako Sparťan do prvej rady, a kýval svojim telom do strán. Onedlho na pódiu stál Lúzer asi meter nado mnou a rapoval slohy, ktoré som vedel naspamäť aj odzadu. Môj krik sa mi zdal miestami hlasnejší ako zvuky z jeho mikrofónu, no strašne som si to užíval. Refrény zo mňa horali horšie ako otvorený oheň, keď som sa dočkal svojich srdcoviek s podtónom depresie. Celý koncert prebiehal pomerne ľahko až dokonca, keď už pľúca nedokázali čeliť vonkajšiemu podnetu a nevládal s dychom, len som chrčal sediac na zemi plnej rozliatych nápojov. Nasledovala skupina Gramo Rokaz, ktorá nepatrí do môjho hudobného vkusu, tak pokračovalo moje zbesilé opíjanie sa.

Zdroj: Aspirin

Moje skalené podvedomie sa snažilo byť s každým kámoš a dávalo sa do reči aj napriek útočným pohľadom všetkých tvárí. Nikto však nemal záujem na random pokec s opitým sopliakom. V tejto chvíli už moja ruka hladila hrot fixi a posúvala ju kade dočiahla.

Wcka boli moja prvá obeť a schytali zahrievací útok. Náter s fixe po dlaždičkách stekal a kvapky farby smerovali na zem. Po ubehnutí pár sekúnd sa objavilo niekoľko tagov fialovej stopy. Miestami to vyzeralo ako nedokončená omaľovánka od dieťaťa. Zrazu ma napadla krč brucha a silné napnutie. Vedel som čo prichádza. Trhlo to so mnou do pravej strany a vymaľoval jedným prúdom tyčky stenu s prírodným hnedo oranžovým lepidlom. Tu som však upadal do kómy a rýchlo sa doplazil na jednu z pohoviek s ogrcaným batohom na hrudi, a prevrátenými očnými buľvami.

Ruka SBSkara mi ťahala rameno a dávala jemné facky na prebudenie. Počul som len hrubý hlas zo slovami:

"Sú 4 hodiny ráno, klub sa zatvára!"

Zatvorili sa za mnou dvere veľkým treskom a ja pred klubom opretý o plot s penisom v ruke vykonávam potrebu premýšľajúc čo začnem. V druhej ruke držím cigo s horľavým popolom na kapucni a dymom v ústach. Displej ukazuje svietiaci čas , že o 3 hodiny má prísť autobus. Beriem to ako výhodu a zároveň výzvu, že Luna mi dopriala ďalej dve hodiny tmy pre mladého nasraného vandala podráždený alkoholom. Štrngot spreja v batohu mi naznačoval, že tento večer ešte pre mňa nekončí, keď moja obličaj priam vravela Punks not dead!

Pokračovanie čoskoro v dalšom blogu.

( Tento príbeh je vymyslený, akákoľvek podobnosť je čisto náhodná. )