Srí Lanka

Dovolenka. Každý si pod týmto slovom predstaví niečo úplne iné. Niekto nič nerobenie a ležanie na pláži s drinkom v ruke a niekto dobrodružstvo, zábavu a more zážitkov.

Druhá predstava je presne tá naša(ja a môj priateľ). Pri výbere našej dovolenky sme chceli čo najviac toho vidieť a zažiť, byť v teple na pláži a aj v horách, stretnúť kopec ľudí a zažiť inú kultúru.

Práve pre to sme si vybrali ostrov blízko Indie, Srí Lanku. Miesto, kde sa vo vzduchu mieša vôňa kari a vonných tyčiniek. Miesto, kde je more krásne tyrkysové a piesok jemný, kde je v horách a pralesoch chladnejšie počasie a na pobreží exotické teplo.

Po príchode na ostrov nás doslova vyfackalo dusno a vlhký vzduch. Srí Lanka nás chcela zastrašiť najskôr tým, že na nás pri našom nočnom príchode zabudol prenajímateľ domu a tak sa zdalo, že prvá noc bude na ulici. Nakoniec, našťastie nebola a všetko dobre dopadlo. Toto bolo jediné ubytovanie ktoré sme si rezervovali ešte z domu, pre náš nočný príchod. Neskôr ráno ma na toalete pozdravil obrovský pavúk. Keď píšem obrovský, tak naozaj bol! Ale my sme sa nenechali zastrašiť a v našej ceste sme pokračovali. Určite sme nemali v pláne na Srí Lanke zostať na jednom mieste a tak sa pripraviť o tie krásy, ktoré ponúka.

Cestovanie trvalo dva týždne. Prvý týždeň sme sa presúvali po pobreží a užívali si pláže, more, surfovanie, šnorchlovanie a kŕmenie korytnačky, ktorá prišla len tak z mora. A druhý týždeň sme obdivovali nádherné vnútrozemie plné pralesov a čajovníkových plantáží.

Keďže, obaja sme tak trochu dobrodruhovia, nemali sme rezervované žiadne ďalšie ubytovanie, nemali sme presne stanovený plán našej cesty a nič sme od cesty neočakávali, aby sme neskôr neboli sklamaní. Teraz môžem smelo povedať, že Srí Lanka nás dostala, očarila, v mnohom prekvapila aj príjemne šokovala a už teraz vieme, že sa tam ešte vrátime.

Ľudia na ostrove sú priateľskí a milí, nemajú problém pomôcť, poradiť a dokonca vás aj osobne priviezť tam, kam chcete. Väčšina z nich hovorí anglicky, aj keď lámano, ale máme predsa ruky- nohy. Snažili sme sa mať vždy ubytovanie u miestnych ľudí. Kráľovsky sa o vás postarajú. Povedia vám o zaujímavých miestach, ktoré sa oplatí vidieť a nenájdete ich v žiadnych knihách, poradia a dajú kopec užitočných rád. Samozrejme, ak bývate u miestnych, musíte počítať s tým, že Srílančania majú trochu inú predstavu o čistote ako my. Ale vždy sme mali ubytovanie čisté, upratané a krásne. Navyše, za zlomok ceny, ktorú by ste nechali v hoteloch! Naše „najdrahšie“ ubytovanie bolo za asi 12 EUR na os./ noc. Kráľovská izba s výhľadom na pláž. Predpokladám že cena bola „vysoká“ práve pre ten výhľad. Vo vnútrozemí to bolo asi 7 EUR/os./noc, tu bol zasa výhľad na prales a plantáže, okolo skákali po stromoch opice a milé malé veveričky + priam až neuveriteľné raňajky.

Stravu sme taktiež chceli skúšať iba miestnu. Najskôr sme mali trochu obavu z toho, že oni všetko varia rukami a kuchyne sú vždy veľmi skromné. Keď sme však jedlo ochutnali, bolo to naozaj to najchutnejšie a najlepšie, čo si viete predstaviť. Na stejky a burgre kľudne zabudnite. Ich jedlo je ľahké, plné zeleniny a korenín, maximálne s kuracím mäsom, keďže sa jedná o prevažne budhistickú krajinu. Najčastejšie a podľa mňa aj ich „národné“ jedlo je „rice and kari“. A to vám na stôl prinesú hneď niekoľko tanierov a v každom je iný druh kari, kuracie mäso, zelenina pripravená na koreninách a v ďalšom máte ovocie pripravené na koreninách . Pre mňa osobne bolo TOP jedlo Kottu. Je to niečo ako rozsekané cestoviny so zeleninou a môžete si ich vybrať aj s mäsom, alebo syrom . Počas cesty sme nazbierali aj niekoľko receptov a dokonca sa nám podarilo variť večeru spolu s miestnym chalanom. Ak sme hľadali len niečo malé počas dňa, tak jednoznačne ovocie, ktorého kúpite takmer na každom kroku. Pečivo od miestnych pouličných pekárov ktoré bolo vždy čerstvé a chutné. Takže o jedlo sa určite báť nemusíte.

Cestovanie sme riešili vždy miestnym autobusom. Je to zážitok na celý život, keď naskakujete skoro za jazdy, vystupujete tak isto. Počas cesty je v autobuse obrovská telka, kde ide miestna hudobná stanica a hrá tam indická hudba tak hlasno, že nepočujete vlastného slova. Všetky okná sú otvorené, takže klimatizáciu vôbec netreba riešiť. Ochotne vám povedia kedy je treba vystúpiť a teda nám, ako zahraničným, aj zastavili, keď sme vystupovali. Naštastie, vyskakovanie za jazdy nikdy nedopadlo ako z veľmi známeho českého filmu. Srílančania sú však majstri priestoru v autobusoch, vojde sa do nich naozaj veľa ľudí. A práve keď je autobus už takto plný, predavač lístkov sa derie medzi ľuďmi a predáva lístky. Keďže nemajú žiaden cestovný poriadok tak nikdy neviete kedy autobus pôjde a kam ide. Treba sa jednoducho pýtať.

Prepravu na miestach, kde sme bývali sme riešili požičaním skútra. Na toto musí mať človek dostatok odvahy hlavne preto, že u nich je premávka dosť chaotická a klaksón je tak nejak na všetko. Slúži ako smerovka, brzda, ako upozornenie, že vás niekto predbieha prípadne že vás predbiehajú aj dve vozidlá veľa seba. Vozidlá preto, lebo najčastejšie ide o tuk-tuk alebo autobus či auto. Na ceste má vždy prednosť to väčšie vozidlo. Takže naša cesta bola asi taká, že sme jazdili na okraji asi tak 30km za hodinu. Dostali sme sa však všade, kam sme chceli a aj kam nechceli a všetko sme stihli. Cena za požičanie skútra bola na deň asi 8 EUR. Aj napriek chaosu na cestách, sa nám nikdy nestalo, že by sme videli dopravnú nehodu. Zo začiatku bol náš jediný problém jazda v ľavom jazdnom pruhu, smerovka na všetko a klaksón, ten používate skoro stále.

Vo vnútrozemí sme absolvovali známu cestu vlakom. Vedie z mesta Ella do mesta Kandy, ktoré je bývalé hlavné mesto. Cesta vlakom bola obrovským zážitkom. Vlak ide v nadmorskej výške asi 1700mnm cez čajovníkové plantáže, pralesy, lesy, mestá a dediny. Celá cesta trvá 7 hodín, vlak je rozdelený na triedy- prvá druhá a tretia. Nám sa ušiel lístok v tretej triede, ale bolo to ako v našom štandardnom osobnom vlaku, možno ešte o niečo lepšie. Takmer na každej zastávke vojde dnu predavač s orieškami, pečivom alebo čajom. Takže o všetko vo vlaku je postarané a tie najkrajšie výhľady vybavila príroda. Jediné, čo nás sklamalo, bolo mesto Kandy. Nie preto, že by bolo škaredé alebo tak, ale určite sme na našej ceste nehľadali veľké mesto plné ľudí, hluku, obchodov, áut, tuk-tukov a chaosu. V meste Kandy sme teda boli iba jednu noc. V tomto meste je najznámejší chrám kde je poľa miestnych Budhov zub. V deň kedy sme my boli v Kandy miestny oslavovali spln mesiaca, pri splne vraj Budha prišiel k osvieteniu. Vtedy je chrám plný modliacich sa ľudí a všetci majú podľa tradície biele oblečenie. My sme sa hneď ráno vybrali do centra pre slony. O týchto centrách som si toho prečítala na internete naozaj veľa. Ako sa vraví, mnoho ľudí mnoho chutí. Ja osobne som mala dosť zmiešané pocity. Na jednej strane, oni tvrdia, že sloníkom je tam dobre, majú všetko čo potrebujú, ale mne sa zdalo, že ich výbeh je maličký pre tak veľké zviera. Zdalo sa mi, že sloníky sú tam smutné a chýba im príroda. No ako vravím, každý návštevník si musí názor urobiť sám.

Z tohto miesta naša cesta viedla na poslednú zastávku do mesta Negombo. Tu sme si našli ubytovanie u síce už miestneho, ale pôvodom pána z Holandska, ktorý si Sri Lanku vybral ako miesto svojho života. Negombo sme si ako aj ostatné miesta pozreli na skútri. Boli sme v centre mesta, miestach, kde sú prevažne miestni, na obrovskom trhovisku a tak isto aj na promenáde určenej pre turistov. Náš posledný deň bol teda tak trochu oddychový. A v noci nás už čakala len cesta na letisko a domov.

Tento ostrov nám veľa dal, odnášame si veľa zážitkov, na ktoré budeme spomínať do konca života a tak isto nás aj veľa naučil.

A čo robím teraz? Teraz sedím doma pri čaji a sviečkach a premýšľam kam naše cesty povedú ďalej.