Keď sa pred niekoľkými rokmi povedalo „Iceland“, predstavil som si krajinu v ktorej je zima, stále len prší a panuje pochmúrna nálada. Teraz už viem, že som sa mýlil. Postupom času som začal hľadať o Icelande viac a viac informácií, sledovať videa a začal som snívať o dobrodružstve v „ľadovej zemi“. Celé to začalo nevinne. Sedel som za počítačom a vyhľadával zaujímavé miesta, ktoré by sme počas nášho výletu mohli navštíviť. Zdvihol som telefón, zavolal som Simonovi s nápadom ísť tam, pričom odlet by bol o 2 týždne. Ten mi bez váhania odpovedal: „Jasné ide sa!!“ (áno, tiež som sa čudoval).
A tak sme sa vydali na výlet. Jediné čo sme mali bola letenka. OK, nie úplne len letenka. Každý sme mali zbalený ešte jeden batôžtek a silný zápal pre dobrodružstvo.
Leteli sme nízko nákladovou spoločnosťou takže žiadne podávanie šampusu a kaviáru v lietadle sa nekonalo. Vytiahol som svoju žemľu a s chuťou sa zahryzol. Horčica, ktorou bola potretá vystrekla do bokov a ja som hneď kontroloval či moje tričko neschytalo nejaký fľak. Uuuuf, našťastie nie. Vydýchol som si a spokojne sa chystal znovu zahryznúť. Vyrušilo ma však hundranie spolucestujúceho po mojej pravici a očkom som po ňom pozrel, aby som zistil, čo je vo veci. Hneď by mi bolo jasné, že jeho hundranie spôsobila moja horčica, ktorá už vlastne nebola moja, ale jeho. Jedovito si utieral košeľu, na ktorej mal vyšitý znak jazda, hrajúceho polo. Ok, ale už späť k Icelandu.
Hneď po pristáti sme sa vybrali do auto požičovne. Rád by som napísal, že sme si požičali nejakú drahú nemeckú značku. No naše auto bolo z cenovo lacnejšej kategórie, avšak musím skonštatovať, že som bol veľmi milo prekvapený z jazdných vlastností Rumunského automobilu, ako môžete vidieť vo videu, tak tento bojovník si poradil so všetkými nástrahami našej cesty s veľkým prehľadom. Z autopožičovne sme spokojne vyrazili na cesty smerom k Reykjaviku. Obloha bola bez jediného obláčika, čím som si moju predstavu o upršanom Icelande napravil.
Mali sme 5 dní na celý ostrov, tak sme si hlavné mesto pozreli v priebehu 2 hodín a pokračovali k zaujímavejším miestam. Prvá zástavka bol krásny vodopád Gullfoss, ktorý bol síce mimo našej hlavnej cesty ale naozaj to stálo za to. Nakoľko sme boli na Icelande na Jeseň, tak boli aj dni kratšie a museli sme si dané miesta užiť v rýchlosti. Následne sme vyrazili smerom k mestu Vík. Rád by som povedal, že skutočne k „mestu“. Pravda je, že je to len malá obec s niekoľkými apartmánmi, obchodom a krásnym kostolom, ale ktorá má aj nádherné okolie. Cestou sme sa zastavili pri niekoľkých krásnych vodopádoch až sme skončili na čiernej pláži v blízkosti starého havarovaného vraku lietadla. Spať v aute pri teplote -10 v noci nebol úplne ideálny nápad, ale aj to prinieslo obrovský zážitok.
Počasie na ostrovoch je vždy premenlivé, a Iceland je toho pravým dôkazom. Dážď, slnko, sneh aj dvojitú dúhu sme zažili počas pol hodiny na 4 kilometrovej prechádzke k starému havarovanému vraku lietadla. Iceland je ideálne miesto pre vyčistenie hlavy z každodenného stresu, nakoľko tam stres neexistuje. Kriminalitu by ste na ostrove márne hľadali, keďže sa blíži k 0. Kamkoľvek sme prišli, stretli sme naozaj milých, spokojných a usmiatych ľudí, ochotných pomôcť. Najkrajšie na neplánovanom výlete bolo krásne a relatívne príjemné počasie meniace sa k snehovej kalamite na severe ostrova a brodenie sa v snehu.
Ďalšie dni sme pokračovali našou cestou naprieč ostrovom. Po krátkom uvažovaní sme sa zhodli, že by bolo fajn prečkať noc v teple a na pohodlnej posteli. Našli sme útulný hotel na prespatie, v ktorom sme si ráno vychutnali čerstvé pečivo s džemom a teplý čaj. Noci boli jasné, mesiac bol v splne. Malo to svoje čaro, bohužiaľ, očakávanú polárnu žiaru zachytil len náš fotoaparát.
Ďalšou nádejou na „cheap guesthouse“ bolo mesto Egilsstadir. Z mesta Hofn ísť do Egilsstadir bol zážitok. Spočiatku cesta lemovala pobrežie oceánu, následne sme zvolili trasu cez vnútrozemie po ceste, ktorá bola síce v Google mape ako 939, ale od cesty to malo ďaleko. Bol to náš nočný „offroad“.
Obrovským zážitkom bolo vidieť stovky vodopádov, ktoré boli jeden krajší ako druhý. Zažiť, žiaľ topiace sa ľadovce na vlastné oči, hladenie koní typických pre Iceland a popri tom stretávať pozitívnych a usmiatych ľudí zanechalo vo mne veľmi príjemné spomienky na túto čarokrásnu krajinu. Čierna pláž, ktorá sa tiahla do stratena, ponúkala x možností na „šantenie“ Dustrom. Nekonečná pláž, za ktorou sa rozplýval oceán, patrila medzi top zážitky našej cesty. Jedine čo môžem skonštatovať je: „Iceland ma neuveriteľne krásnu, človekom nedotknutú prírodu, a pozitívnu energiu. Kamkoľvek sa pozriete, môžete vidieť niečo ako rozprávku. Keď som si myslel, že už som videl niečo naozaj nádherné, tak v skutočnosti za rohom sa skrývalo niečo ešte krajšie“.
Cieľom ako som spomínal bolo obísť dookola ostrov za 5 dní. Náš cieľ bol naplnený do bodky a za tých pár dní sme ochutnali krásy miest ako: Gullfoss, Seljalandsfoss, Skógafoss, Solheimasandur Plane Wreck, Vík, Svartifoss, Jokullsarlon, Dettifoss, Godafoss a mnoho iných zaujímavých miest, ktoré sme cestou mali možnosť v sprievode nádherného počasia vidieť.
Takže, požičať si „offroad hračku“ a už len vyraziť na miesta, ktoré som v skratke spomenul nemusí byť zlým námetom na Váš výlet. Či pôjdete v našich stopách alebo po vlastnej osi, Iceland si zamilujete. Trip na ostrov je zaručeným dobrodružstvom, určite sa tam raz vrátim a odporúčam všetkými desiatimi 😊.
Video z našej cesty Icelandom
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Erik Balla přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.