Ako bolo na psychiatrii

Dostanete sa tam veľmi ľahko.Stačí byť trochu viac smutný ako obvykle, či až príliš veselý.Stačí sa pokúsiť zomrieť alebo neodhadnúť správne množstvo liekov na spestrenie nudného večera.Stačí sa opiť a rozkopať sklo auta či behať nahý po ulici.Pobiť sa, či napadnúť brata.Menší skrat a ste tam.V tých postsocialistických budovách so stenami natretými triezvymi nemocničnými farbami.Kovové postele, ktoré neustále vŕzgajú a paplóny,ktoré pamätajú schizofrenikov po sovietskej invázií.Záchody plné smradu a sem tam nejaký výrok na stene.Spoločné sprchy,v ktorých sa hanblivý človek len tak neumyje.Televízna miestnosť v ktorej zamykajú adeptov na elektrošoky.Starý televízor, málo programov, málo miesta na sedenie,gauč ošťaný cigáňom a veľa pacientov.Miesto ranných posedení s vítaním nových prírastkov.Meno, priezvisko, zamestanie, stav a záľuby.Alkohol,drogy či psychóza.Veľká miestnosť pre alkoholikov a medzi nim jeden dvaja huliči či piker.Menšie miestnosti pre samovrahov či depresie.Najmenšie pre bláznov a miestnosť s remeňami pre nezvládnuteľných.K tomu injekcia na bielom podnose priamo do zadku a okamžité ukľudnenie.A nakoniec najdôležitejšia miestnosť, miestnosť najväčších konverzácií medzi obyvateľmi.Fajčiarska.Maličká,chladná miestnosť s vysokým stropom, pri stenách lavičky a v strede smetiak na špaky a z neho vrchnák na popol.Tí najzúfalejší čakajú kým ostatní dofajčia a fajčia špaky.Jeden cigáň doslova žobral na kolenách, aby mu dali aspoň jedno potiahnutie.Bol tak neskutočne otravný, že vždy získal čo chcel.Akonáhle zbadal, že ide niekto fajčiť, hnal sa za ním.Prosím,prosím,prosím.

Lieky. Ráno lieky.Pred obedom lieky.Večer lieky.Najväčšia tragédia je, keď sa tam ocitnete a nedajú vám žiadne lieky, proste tam len hnijete a nemôžete sa ani legálne zdrogovať.Xanax,Valium.Po dobrom množstve chodíte a len sa usmievate a vlastne neviete prečo.Potom to začnú znižovať a vám začne dochádzať, kde to ste.Budete cez tie netesniace okná sledovať slobodu,ktorá čaká vonku.Depresia,ktorá ani nie je depresiou,pretože skutočnú zažije málokto.Aj keď viete, že život vonku je úplne nahovno a vlastne kvôli nemu ste tu, aj tak vám chýba.Nič sa vám nechce.Ležať na posteli vás nebaví.Fajčíte príliš rýchlo a aj keď vám každý druhý deň nosia cigarety, nestačí to.Občas si vypýtate a nikdy nevrátite.Ping pong vás nebaví.Keď piatykrát obkrúžite celé oddelenie, začne vám to liezť na nervy.Vozíte sa na vozíku na jedlo.Nuda.V telke nie je zase nič.Neznášate Rexa a podobné kraviny, ale aj tak to niekto vždy kuká.Žiadny biják so Stallonem ani občerstvvenie.Karty vás nebavia a na šach je primálo figúriek.Knihy, ktoré vám doniesli nečítate.Krížovky sú ľahké.Pacienti po čase omrzia.Až toľko bláznov tu nie je.Návštevy sú ako Vianoce.Jediný styk s realitou a nával jedla,ovocia a tabaku.Jednému starému pacientovi,ktorého všetci volali Citrón sa darilo pašovať na oddelenie trávu a tak sme si za euro kupovali jointy.Som si húlil s veľkým týpkom čo skočil zo 4.tého poschodia-raz mi dal facku, lebo ho sralo, že sa praktikantky bavia so mnou a nie s ním- a 17 ročným tupým náckom.Tajnosti a usmiate tváre na oddelení.K tomu tie neskutočné študentky na praxi.Krásne baby.Aspoň nejaké rozptýlenie.Jedna z nich, krásna blonďavá anorektička sa o mňa zaujímala a dokonca si prečítala celý môj spis.Cha.Po tom ako prešli neskutočné bolesti brucha, kvôli zápalu žlčníka,ktoré mi nedovolili ani spať, som sa ocitol medzi tými babami ako hlavná hviezda oddelenia.

Vždy, keď sa ocitnem na takomto mieste,tak ochoriem.Vždy je tam v zime niekto chorý a k tomu tie nekúriacie radiátory.A nebodaj si chcete vypýtať sprej do nosa.Ak ho dostanete, tak je to ten najhorší z najhorších, ktorý vám len rozožere nos a zhorší nádchu.Len to pomyslenie, koľkí si ho pchali do nosných dierok je odpudzujúci.A dokonca môžete nasrať aj sestričku, že ju obťažujete a pekne vám to dá vyžrať.

Rozvička. Raz, dva, tri.Raz,dva,tri.Raz,dva,tri. Meranie tlaku. Páni zoraďte sa. Vizita,Veľká Vizita.

Personál. Líši sa od zariadenia k zariadeniu.Falošne milý či úprimne hrozný.Čím viac ste šialený, tým je horší.Čím viac chcete, tým viac to zhoršíte.A nech vás nenapadne náhodou vyklopkávať na dvere.Tzv.vyklopkávači sú ich hlavnými nepriateľmi..Prosiči cigariet či telefonátov v dobe, kedy sa netelefonuje.Ale skúste im to vysvetliť, že proste teraz sa netelefonuje.Občas sa dvere stanú terčom zúfalých pacientov, ktorí sa nechcú zmieriť s tým, kde sú.Alebo nadržaní jedinci, keď zbadajú krásnu návštevu dávajú zabrať dverám.Personál väčšinou nereaguje.S niektorými sa dá dohodnúť a s niektorými sa dá pohádať.Ak ste v pohode, môžete dostať rôzne výhody ako sú slúchatká s mp3kou, aj napriek riziku, že s nimi uškrtíte spolupacientov alebo extra vychádzka každý deň poobede na pár hodín ako si to užíval jeden parťák.Tento môj parťák sa v týchto zariadeniach zjavuje pravidelne v čase, keď ho už realita otravuje.Akože sa mu obnoví depresia a ide na preliečko.Ďalšia várka posedení s psychológom v skupinovej terapií a nové ženské cieľe zo ženského oddelenia,chúďatká trpiace smútkom, lebo ich zruinoval manžel či svokra.Tento parťák má ženu a dieťa a nechce sa mu robiť, za pobyty inkasuje od štátu peniaze vo forme nemocenských.Vyberie si či chce byť na uzavretom s každodenými vychádzkami a zábavou v podobe retardov alebo na otvorenom, zvanom Sanatórium s roztrasenými dôchodcami a ich neurózou pretavenou v žalúdočné problémy, sračku či roztrasené ruky.V lete do väčšieho zariadenia za mestom, kvôli pekným babám v sukniach.Nočná vychádzka a ruky v nohavičkách.Tie odvážnejšie sú naostro.A všetko mu to platí štát.Tento parťák si farbí vlasy na čierno a tají svoj skutočný vek, má rád mladé baby, počúva Slipknot a má veľa zážitkov.Stretol som sa s ním na dvoch pobytoch.Rád spochybňoval moje dôvody na pokus o samovraždu.Rád flirtoval, skoro s každou ženou.Vychádzal s personálom a lekármi.

Skupinové terapie. Zúčastnil som sa depresií aj závislostí.Jedno lepšie ako druhé.Zničení ľudia, ktorí si dávajú falošné nádeje, že to zvládnu, aj keď v najhlbšom kútiku duše vedia, že zlyhajú.Že si zase vypijú a zase vybuchnú,explodujú ako bomba plná emócií, ako neriadená strela,ktorá vyhľadáva ľahký, emočne labilný cieľ.Každý rozpráva svoj otrepaný príbeh a snaží sa nájsť dôvody prečo.Prečo pokračovať.Väčšina si zvolí spoločensky prijateľný ako je rodinné šťastie či životná pohoda.Ale nikto z nich to nezvládne.Z úst terapeuta sa hrnú opakované frázy stále dookola tie isté.Poučky a poučky.Riešenie exemplárnych príkladov z učebníc psychológie.Peniaze za každé posedenie, poprípade sex za dobré psychologické hodnotenie.To sa ráta. Rôzne socializačné hry spájajúce depresívnych či závislých fyzicky či psychicky medzi sebou.Relaxačné cvičenia so zvukmi šumiaceho potôčika, ktorý sa pomaly premení na hučiacu divokú rieku, ktorá postupne dotečie až k moru.Do toho imaginačné frázy mladej skoro peknej psychologičky, ktorá to chce dotiahnuť ďaleko.A k tomu erekcia niektorých pacientov,ktorí sú deprimovaní sexuálnou nulovosťou tohto prostredia. Meškáte lebo si zapálite vždy pred posedením. Logické hry pre prepité mozgy typu „Vymenuj čo najviac ešpézetiek rôznych miest Slovenska“.Skupinová vina.Keď niekto niečo dosere, trpia všetci.Skupinová tyrania.Ak niečo doserete, užijete si hnev všetkých.Ak príliš rebelujete, okúsite nenávisť všetkých.Kvôli vám si večer nepozrú seriál a kvôli vám nedostanú vychádzky.Lebo ráno ste neboli na rozcvičke, lebo ste si nespravili úlohu alebo za vašu vulgárnosť.Kurva.Mínus bod.Meškanie.Mínus bod.Stanete sa kráľom mínusového hodnotenia.Nenávisť skupiny s názvom „Cesta“ hraničí až s fyzickým násilím.Dostal som sa do fyzického konfliktu s pikerom, ktorý robil rozcvičky a bol na to hrdý, lebo sa namiesto pika dal na cestu športovania.Obvinil som ho, že je kašuko, lebo ma bonzuje, že necvičím.K tomu tie hrozné pracovné aktivity.Čistenie akútneho oddelenia, ktoré si zaslúži samostatný odsek.Hrabanie opadaného lístia v silnom vetre a zime.Umývanie izieb.Hádky s upratovačkou, ktorá vychytáva každú chybičku.Neúčasť mínus.Neúčasť na diskotéke, ktorá sa koná každú stredu.Tancujúci závisláci v runde s psychický chorými.Vynikal hlavne jeden holohlavý,škulavý 25ročný debil.Jeho tanečné kreácie pripomínajúce africký exorcizmus boli na pobavenie.Na Katarínskej zábave „skvelá“ speváčka s hroznou angličtinou.Fajčenie počas diskotéky, mínus.Problém na vychádzke.Mínus.Pivko na stanici.Mínus a pobyt na akútnom.Tak som spoznal aj môjho druha na odvykačke.Nazvime ho pán K.Pán K bol umelec.Maliar, ale hlavne alkoholik.Prvá liga.Dotiahol to až k delíriu.Jeden krásny deň prišiel domov z práce a v záhrade videl návštevu.Prišiel za nimi a pustili sa do rozhovoru.Po pár minútach sa spýtal hostí, kde je jeho manželka.Otočil sa a zbadal ju v okne domu s dieťaťom v náručí.V jej pohľade bolo čosi zvláštne, tak sa jej išiel spýtať čo sa deje.“S kým si sa to zhováral?“ „Predsa s návštevou, s tými ľuďmi v altánku.“ „Ale tam žiadny ľudia nie sú.“S pánom K sme organizovali revoltu svojou nečinnosťou, nechuťou čokoľvek zmeniť a nesúhlasom so skupinou.Spoznali sme sa na akútnom, kde som musel stráviť určitý čas, konkrétne 13 dní hrôzy, pretože som musel čakať kým sa mi vyplaví THC z moču.On sa tam ocitol, kvôli tomu pivku na stanici.Vymyslel si „skvelú“ výhovorku, že to má kvôli nemrznúcej zmesi.Spolu sme bojovali proti Dzurindovi a jeho spiknutiu, ktoré spomeniem neskôr.Po prepustení som zistil, že začal znovu chlastať, ešte viac ako predtým.Opustila ho žena a zobrala si všetko zariadenie z domu a dieťa k tomu.On chcel prestať, kvôli decku.Ale keď ho nemal, nemal ani dôvod nepiť.Spomínam si, ako prišla jeho žena s malým za ním na návštevu a malý sa ho bál, bál sa vlastného otca.

Dobré ráno, ako sa máte? Nikdy nehovorte pravdu.Aj keď vám je hrozne, tvárte sa blažene, ale nie príliš, proste musíte nájsť svoju masku normálnosti.A nasadiť si ju.Nepýtajte sa,kedy vás pustia a prečo, začo a načo.Každé ráno 5 minút na vyjadrenie svojho názoru, ktorý je aj tak hovno platný.Dokonca si nesmiete pozrieť ani svoj vlastný spis, aby ste náhodou nezistili, aké sračky vám píšu do vášho profilu, ktorý vám dojebe celý život.Ak ste príliš odbojný,pokúsia sa vám pripísať schizofréniu.Fajčíte trávu? Tá spôsobuje najviac prípadov schizofrénie.Pôjdete na testy, aj keď ich zvládnete najlepšie ako sa dajú,vždy budete mať menšiu odchylku osobnosti, aby ste si náhodou nepripadali normálny.Roršachov test s krásnou doktorkou v jej kancelárií.Chýba vám sex, chýba vám sloboda a tráva.Každý deň fúkanie a odber moču.Nepokúšajte sa bojovať proti systému, nemá to zmysel, aj keď je to skvelý pocit revolty.

A teraz konečne lahôdka všetkých ústavov.

Akútne oddelenie. Okúsil som dve.Opíšem to horšie.Malá plocha rozdelená na izby, záchod, kúpeľňu, fajčiarku a kuchyňu.Mreže na oknách a všade kamerový systém.Posteľ s klietkou pre V.I.P.Avšak čo robí toto oddelenie výnimočným nie je zariadenie,ale jeho obyvatelia.Väčšina nevlastní svojprávnosť, takže ako tvrdil jeden klasik:“Môžem si robiť čo chcem a nikto ma za to nemôžne postihnúť.“ Najväčšie esá:

Čapičkár-asi 30 ročný muž s osobnosťou 12 ročného chlapca, s výzorom imbecila a s čapicou 24/7.Nedal ju dole ani v sprche či posteli.Inak celkom mierumilovný, aj keď totálne vytretý.

Cigánko-už spomenutý.Nízky 20 ročný romák so zvykom neustále otravovať a neschopnosťou byť ticho pár sekúnd.Žobral cigarety, špaky a kradol druhým jedlo.Rýchlo sa nažral, aby mohol pýtať duplu.Alebo ušmejdil druhému párok.Raz mu preplo a začal plakať, do toho sa smial, tancoval cigánske tance a vykrikoval, že sa úplne zbláznil.Potom začal vážne plakať a stále sme ho povzbudzovali do tanca.

Walker-starší muž,ktorý neovládal ani jeden sval vo svojom tele.Tanec svatého víta môže ísť do prdele.Chodil dopredu, dozadu, sám to neovládal.Strúhal rôzne pózy ako baletný majster.Raz sa zdrbal do zadu rovno do dverí na záchod.

Debilko-nesvojprávny retard,ktorý sa neustále pýtal, kedy pôjde domov.

Dzurinda-60tnik s boľševickým knírkom, ktorý mi predstavil svoju teóriu znovuvytvorenia komunistickej strany a ustanovil ma nominantom.Vysvetlil mi možný kariérny postup...po minúte ma to otravovalo.Neskôr si vytvoril v hlave haluz o spiknutí proti nemu.Tvrdil, že som mu ukradol jeho vášnivo vylúštené krížovky, ktoré chcel poslať niekam do nejakej zasratej redakcie.V tom ho podporoval ďalší blázon, ktorý bol už 13mesiacov na akútnom.Údajne ma videl, ako ich vyhadzujem von oknom.Nakoniec sa to medzi mnou a Dzurindom vyhrotilo až do bitky.Drbol som ho na posteľ a bol pokoj.

Obsadzovač miest-chlapík s výzorom psychopata, ktorý tam trávil už trinásty mesiac v kuse.Povrávalo sa, že niekoho zabil, však aj tak vyzeral.Čo bolo na ňom zvláštne je jeho prístup k činnosti, konkrétne k usádzaniu sa.Vždy, keď sa priblížil k stoličke, zrýchlil a doslova sa drbol na stoličku.Presne ako deti v škôlke pri tej hre, kedy sa pustí hudba a deti krúžia okolo stoličiek a keď sa vypne, tak si musia rýchlo sadnúť a jedna lama ide vždy z hry von.Aj tá jeho chôdza patrila medzi ukážkové.Každé chodidlo do iného smeru.

Panenka-čudák, ktorý sa staral o dve bábiky a považoval ich za svoje dcéry.Po čase však jedna bábika zmizla.Ktovie čo sa s ňou stalo.

Farálko-katolícky kňaz vyššieho veku,ktorému totálne preplo a netušil o sebe.Z huby mu stále tiekli gebriny.Furt niekoho prenasledoval a ja som ho naučil hrať ping pong.

Obsadzovači postelí-je ich viac, preto ich zgeneralizujem.Typ pacientov, ktorí majú neodolateľnú chuť sa vám nadrbať do postele a pekne ju ogebriť slinami.Číhajú,kým sa vyparíte z dohľadu a idú na to.

Lekári. Psychiatri a psychológovia sú rozdielne vnímaní národom.Psychológ je v pohode a psychiater posledná zastávka.Vysoký šedivý primár oddelenia, ktorého syn je známy feťák.Psychiater punkáč s kanceláriou plnou plagátov rockových kapiel na stenách.Náušnica v uchu a koncert s kapelou každý piatok.Či škulavý odborník s hrubými sklami.Ste pre nich len číslo, len fajka v dotazníku.Nič osobné, len profesionálny prístup.Každé slovo treba vážiť a moc sa neotvárať, pretože ste ich obeťami, ich otrokmi, ktorí visia na ich rozhodnutiach.Palec hore alebo palec k hline? Zvýšiť dávky či rovno na elektrošoky? Resoc alebo výnimočná priepustka?

Šokeri. Sú ďalšou samostatnou skupinou.Tí najväčší exoti bez nádeje na vyliečenie sú poslaní na elektrošokovú liečbu.V noci ich zavrú do izby bez vody či jedla.Ráno ich zobudia a vezmú do tajomnej miestnosti.Ako to prebieha sám neviem, iba si to predstavujem vďaka rôznym zobrazeniam v kinematografií.Viem však, že po šokoch idú hneď spať a sú otupení ako po plnej strele heráku.Nepamätajú si nič, ani svoje meno, vek či bydlisko.Nevedia, kde sú a sú roztrasení ako zabsťákovaný alkoholik.Spoznal som tam 17ročného chlapca, ktorý vyzeral na 13 rokov, bol úplne normálny, ale aj tak tam chodil.Ževraj mu to pomohlo so smútkom.Na chlapcov s detskými tváričkami zo psychiatrií si treba dávať pozor.Neurochirurg mi spomenul prípad, kedy za ním doviedli mladého nevinne vyzerajúceho chlapca na kontrolu.Čo však nesedelo bolo 6 kukláčov ako jeho doprovod a reťaze na nohách a rukách.Toto neplnoleté nevinniatko totiž zavraždilo svojich rodičov a odseklo im hlavy. Alebo krásna pikerka, ktorou trhá návyk.Podľahnite jej kráse a vykradne vám byt.

Sem-tam sa koná nejaká manifestácia nemožných abstinentov.V miestom kultúrnom dome sa stretne zo 50 abstinentov, z ktorých polovica zakrýva tvárovú červienku po včerajšom záťahu.Odovzdávajú si ocenenia.5 rokov abstinencie.Rok abstinencie.Nikto nechce hovoriť do mikrofónu.Rodiny alkoholikov a feťákov sa cítia trápne na tomto kare nádejí.Hanbia sa za čierne ovce svojich rodín, za liehové ovce, za sfetovaných súrodencov či deti.Vie to o nich celá dedina.Sedenia sa líšia.Existujú aj radikálnejšie, kde sa praktikuje metóda zničenia feťáckeho ega.Okamžite vás odpíšu a odporučia resoc.Nemyslite si, že s tým prestávate.

Kulinársky svet ústavov je asi božím dielo, lebo inak si neviem vysvetliť tú hrôzu nazývanú jedlom.Malé porcie hnusu.Nenajete sa, nikdy nebudete plní, to aby ste náhodou neboli spokojní a predčasne neukončili pobyt.Na akútnom len lyžičky.Občas prejebe nejakému pacošovi a vyleje polievku na suseda.Alebo vyprskne čaj do tváre sestry.Aby som však nehanil špeciality zo psychošky, treba pochváliť naozaj skvelú chuť párkov, teda párku v utorok a vo štvrtok.Skamarátil som sa s jedným vegetariánom, aby som mal o párok viac ako ostatní.Friends with benefits.

Občas sa strhne nejaký konflikt medzi personálom a zdivočeným pacientom.Niekomu z ničoho nič prepne a ovládne ho myšlienka vyvraždiť celý ústav.Keďže sa personálu nechce strážiť nebezpečný subjekt, využijú na to ostatných pacientov, ktorí sa striedajú po hliadkach.

Vychádzky. 10 minút denne.Jedno kolečko, do bufetu a naspäť.Najväčší blázni v erárnych vetrovkách.Ako armáda.Každý rovnaký.Niektorí sa zatúlajú a treba ich hľadať.Niektorý jedinec sa rozhodne opustiť areál namiesto pracovnej činnosti.Po pár hodinách ho dovezie príbuzný naspäť.Niektorý má hobby napádať ostatných.Vojdete do záchodu a on čaká za dverami s napriahnutou rukou.V kúpeľni si vyhoní do pohára a nevie čo má so spermatom robiť.

Obyčajne platí, že v odvykačkách sa nedajú zohnať drogy.Oficiálne.Neoficiálne je to celkom ľahké.Jeden pacient s celkom úspešným vývojom odvykania sa raz rozhodol uťať tomu a trocha si užiť.Jemne to nezvládol a po menšom žartíku od spolubývajúcich rozbil päsťou sklo na dverách. Takéto udalosti sú tým pravým korením inak nudného a stereotypného pobytu.Prejeby obyvateľov sú vždy zdrojom zábavy a smiechu.A to je podstatné, nepodľahnúť negativite prostredia.Prostredie s bláznami za mrežami z vás inak začne vysávať aj tie zbytky života, ktoré vám neodumreli predtým ako ste sa sem dostali.Tak isto ako ten zbytok mozgových buniek, ktoré vám nerozpustil chľast.

Čo je však zarážajúce je množstvo celkom úspešných ľudí.Neurochirurg či bývalá poslankyňa.Podnikateľ alebo majiteľ obchodu s oblečením.Dozviete sa veľa vecí z oblastí, ktoré sú vám cudzie.Dozviete sa, že veľa lekárov fetuje, lebo majú neobmedzený prístup k liekom.Dozviete sa, ako to vyzerá na straníckych zábavách, že väčšina poslancov je ožratá ešte skôr ako autobus dorazí na parkovisko pred kultúrny dom.

Celý čas si navrávate, že toto sa stáva výnimočným osobám, ale po čase začnete podliehať tlaku okolia, ktoré chce, aby ste uverili, že ste šialený.Rodina a priatelia vás už nikdy nebudú brať ako predtým.Budete pre nich chorý jedinec schopný čohokoľvek.Budete pre nich psychická troska, samovrah či feťák.So suicidálnymi sklonmi v papieroch nedostanete zbrojný preukaz.Neprijmú vás do niektorých zamestnaní.Doma budú pred vami schovávať lieky či zbrane.

Po nejakej dobe, po mnohých falošných sľuboch od lekárov sa dozviete svoj dátum prepustenia.Je to niečo neopísateľné, pretože každý deň tu z vás uhryzne toľko ako mesiac vonku.Zrazu vám začnú chýbať hlúposti, ktoré vám vadia vonku.Obyčajné tváre ľudí v meste vám budú chýbať.Sloboda...ale napokon po pár dňoch na slobode som si uvedomil, že to je nahovno, ako predtým.Nepatrím do tejto spoločnosti a spoločnosť sa ma snaží nasilu zaradiť do stáda.Kto sa tomu prieči končí na psychiatrií, vo väzení či v exile.Jednoducho sa z tej normálnej všednosti zbláznite.Ale keď ste zavretí, tak tá realita za oknami kliník vyzerá ako dokonalé šťastie.Keď ste na vychádzke, snažíte sa zachytiť čo najviac vonkajšieho sveta...krásne tváre pekných žien či len azúrovú oblohu a teplé pohladenie jesenným vánkom.Dáte si predsavzatie, že sa už nevrátite...ale to je len sebaklam.Budete počúvať vety:“Ste ako bumerang.Hodíme vás a vy sa oblúkom vrátite späť.“

„Zase ste tu?“

V realite sa nezdravím s bývalými kolegovcami.Pacoši sa snažia vymazať túto časť života a ututlať ju pred sebou samým.Nestalo sa to.

Keď som sa vrátil z odvykačky poriadne som to oslávil.Myseľ mi zachvátila eufória zo slobody a poriadne som sa ožral.Vybral som sa do bordelu a užil si s neskutočnou prostitútkou.Mala 24 rokov, malú dcérku a bola z Banskej Štiavnice.Robila to len pre ňu.Keď na mne jazdila viedli sme rozhovor.Chcel som ju zachrániť a keby mám peniaze, tak by som jej pomohol z tých sračiek a postaral sa o ňu.Ale to zo mňa hovoril alkohol. Smútok v jej očiach mi ukázal, že psychiatrikov chodí po svete veľmi mnoho.

Každý je svojim spôsobom psychicky narušený.

A moje diagnózy?

Závislosť na ilegálnych psychoaktívnych látkach. Neadaptívnosť. Suicidálne sklony.

Rok 2013 a začiatok roku 2014 bol ústavový.

P.S.:Noc pred nastúpením na odvykací pobyt sa nezabudnite poriadne ožrať alebo nafetovať, aby ste si vybavili krásny pobyt na akútnom.A pamätajte, je to vždy oveľa horšie ako si to predstavujete.Tak, keď sa chystáte spáchať samovraždu, radšej to poriadne naplánujte a nerobte školácke chyby, pretože skončíte tam, kde nechcete.A neúspešných samovrahov spoločnosť neobľubuje a zatracuje.

P.S.2:Nepozerajte filmy ako Prelet nad kukučím hniezdom či Narušení.Skresľuje to skutočnosť.

Je to miesto,kde sa vstáva o šiestej ráno a nejde do roboty. Je to miesto,kde k 2 rožkom dostanete 1 malý párok s obsahom mäsa asi ako kameň. Miesto,kde si môžete tancovať a spievať si hymnu Šmolkov v sprche a nikto vám nič nepovie,maximálne vám zvýšia lieky.Viac dopingu,viac šťastia pre preoperovaných,teda prepnutých. Miesto,kde dostanete šoky priamo do centra pamäte vo vašom mozgu a prežijete to.Len sa možno poseriete a budete chodiť chvíľku s pohľadom nechápavého býka pred kastráciou a s otvorenou papuľou. Miesto,kde sa cibrí umenie jesť všetko len s lyžičkou.Dokonca aj šupy z banánov. Kde tabak má väčšiu hodnotu ako zlato a sloboda sa ráta na minúty strávené mimo tohto raja pre nás „iných“.Rozumejte viac bližších bohu.Veď keď boh nie je šialený,tak potom asi nikto. Kde môžete krúžiť celé dni dookola,myslieť si,že vláda vám vybrala ženu a že vaša 83ročná manželka sa vám kurví. Onania a plesne na prstoch sú morálne neprístupné,ale chronická záľuba ešte nikdy nikoho nezabila.Tak isto ako práca,ale netreba to pokúšať.Starý vtip. Kde aj trápne vtipy sú vrcholom komičnosti. Kde môžete opakovať celé dni jednu vetu typu:“Co to deláš? Redukujo, do vaničke.“ a nikto sa nad vami nepozastaví.Nie ako vonku,kde by ste schytali označenie debila a neprístojné pohľady okoloidúcich.

Ale ako som sa tam znovu dostal? To je trocha dlhšia historka,ale začneme tým,že som začal trochu viac slopať.Viete,tráva človeka po čase omrzí a piko si už nevybavujem.Takže mi zostala asi najvernejšia spoločníčka muža,teda až po prostitútke,ale o tom napíšem článok inokedy-áno myslím na teba,aj keď si nepamätám už tvoje meno,ale neľutujem tých 70e-fľaška.Konkrétne som sa začal orientovať na pivo,keďže to je raj pre každého muža a pre blázna detto.No a začal som trocha vyvádzať.Kvôli tomu som musel napr.ísť s rozjebaným ksichtom na úrad práce a spraviť skvelý dojem na svoju novú priradenú úradníčku alebo ísť na policajné výsluchy prečo som zničil hento a prečo napadol hentoho a podobné chuťovky,ktoré vám spríjemnia inak nudný týždeň. Je to haluz,keď sedíte na výsluchu a pán Pándel pred vás vytiahne vašu tvorbu a povie,že je to celkom dobré a že z vás niečo bude. Ďekuji,redukujo do vaničke. A takto to išlo ďalej a ďalej,samé prúsery,hádky s otcom a jeho ehm a potom prišiel ten jeden krásny deň,to proste cítite až v kostiach,alebo skôr hlboko vo zvierači análu.Po pár litroch piva mi napadol úžasný nápad si zvýrazniť stav niečim chemickým,legálnym,teda farmaceutickým produktom tejto hnusnej spoločnosti.Na tom by nebolo nič zlé,predsa aj pán Harper to odporúča,ale ja som si ešte pustil plyn zo starej plynovej trúby.Poriadne na plné gule zo všetkých platní.Počas toho som sa venoval ďalšej skvelej a poctivej aktivite,teda písaniu,alebo skôr obťažovaniu žien na internete.Áno,je to skvelá zábava,keď ste najebaní a pomaly vás dusí plyn až odniekiaľ z Ruska.V nosných dierkach som cítil tú závratnú diaľku,až ma to začalo uspávať,ale sakramentsky pomaly.Po tom ako som stokrát videl Pelíšky som myslel,že to pôjde rýchlejšie...ale asi ten sovietsky plyn bol o chlp,alebo skôr o celý šedivý chrbát starej gorily lepší.V kútiku duše som dúfal,že dnes nepríde zvoniť ten postihnutý chlapec,ten retardovaný kriplík,ktorý roznáša noviny.Alebo nejaký drbnutý jehovista s pozvánkou na verejnú masturbáciu nad Jehovom.

Ako som vlastne na to zobral peniaze,keďže nepracujem a nebol som u babky parazitovať na cigarety? No tak bol som vyslaný na nákup a trocha som ubral z množstva šunky,ktorú som mal kúpiť,ždibec z rožkov a sirup predsa nepotrebujem.Tramtadadá.A lóve na pivo sú na svete.Finančný zázrak...vždy keď niekto zazvoní na dvere, tak nadšený vybehnem v očakávaní nejakého uhladeného elegána,ktorý mi donesie nobelovku za ekonomiku...ale stále neprichádza.

Späť k medzinárodnému dňu splynovania šialencov. Okolo desiatej večer prišiel otec z roboty a prvou otázkou ohľadne plynovej arómy mi rozvíril vlny spokojného a pomalého zdochýňania.Povedal som mu,že som najebaný a chcel som si niečo uvariť a zabudol som na plyn... a potom som dodal ten dodatok ohľadne farmaceutických zázrakov v mojom tráviacom systéme,ktoré som požil.S pocitom ako tabletkár Eminem.Zavolal mi záchranku,aj keď to bolo absolútne zbytočné podľa môjho skromného pivného názoru.A tak sme čakali a čakali,až kým sa nedovalili mladí záchranári.Jedna trocha pevnejšia baba a jeden mladý blbeček.Hneď začali vybaľovať tie svoje saky paky a začali sa ma pýtať na hlúposti,ktoré som ani nemal v záujme riešiť.Ale keď sa mám priznať,asi je to taká menšia úchylka,milujem tieto medicínske úkony na mojom tele.Meranie tlaku,EKG alebo podobné fyzické kontakty.Vždy ma to pekne vzruší-ale nie do nepríhodnej miery-a prebehne mi ten príjemný mráz po chrbte. Našťastie ten zmrd Výplach Žalúdku ma zase minul,teda počas vedomia.Tie predošlé som nevnímal,takže zase a stále neviem pochopiť ženy,ktoré to nemajú rady do úst. Potom som sa s nimi vydal do sanitky,kde ma pekne uložili na posteľ a priviazali ako divého potkana. A potom sa začala tá pravá sranda.Moc si na to nepamätám,ale viem,že sme niekde zapadli a pol hodinu minimálne,trvalo kým sme sa z tej jamy či čo to bolo dostali.Dokonca som sa im ponúkal,že im pomôžem potlačiť ale oni si nedali povedať,tak som čumel doblba a natriasal sa spolu so sanitkou ako kojenec v kočíku.

Home sweet home.

Urgentný príjem,JIS-ka,interné. Toľko krásnych dní som tam strávil a toľko myšlienok premlel v mojom mlynčeku pri pohľadoch na moje mesto,Nitru. Uvelebil som sa na najlepšom mieste s výhľadom na celé oddelenie.A zase tie všetky príjemné procedúry ako meranie tlaku,odber krvi,masáž brucha krásnou doktorkou s ktorou som opitý viedol náramný rozhovor o tom všetkom a hlavne o tom ako dobre vyzerá.Čakal som,že už už na mňa skočí,ale...zase nič. Ďalší pohľad ma usvedčil v tom,že som vlastne v čakárni na smrť.Polomŕtvi,teda viac mŕtvi ako živí starci so schopnosťou vypiť kvapku čaju a dusiť sa tri hodiny a aj zomrieť či skvelí cirhotici,obraz mojej budúcnosti s rukami trasúcimi sa ako epileptik na vidieckej diskotéke. Zas si tu,čo si zas vyparatil.Milujem tieto vety a náležite si ich vychutnávam plnými dúškami,bez hanby. Skvelé však boli hlavne dve veci.Krásna sestrička,ktorá mi pripomínala Sofiu z Neapolu a tá stará otravná bába v boxe,teda sklenenej klietke bez mreží, vedľa mňa. „Paní sestričkááá,pomóóóóc,pani sestričkáááá...“ v intervale každých 10 minút.Krásavica z hoľyvúdu,kvôli ktorej sestričkám postupne dochádzala trpezlivosť. Aj mne,lebo som si nemohol vyhoniť.

Po pár dňoch prišiel oslobodzujúci verdikt a po mojom súhlase hor sa späť do krajiny zasľúbenej nám deťom indigó,psychotikom,narkomanom,alkoholikom či schizofrenikom. Vstupná previerka na nebezpečné náradie či nevhodné veci ako sklenený pohár,tupá žiletka či nebodaj hrôzostrašná vidlička alebo mobil.Čiže totálne oslobodenie od výdobytkov mamonárskeho života.

Natešený vyrazil som hneď na fajčiarku,či náhodou nemá niekto cigaretu.A tam sedel.Sedel divný chlapec s divnou čiernou vecou,asi parochňou na hlave a šatkou na nej. „Čauko,ja som Samuel.“ „Ja som Veronika.“ No dobre,dobrý večer a dovidenia. Celý rozkokošený prvým kontaktom so pseudotranskou a ovanutý ďalekým Bangkokom som sa vybral na svoju izbu,kde ma už čakal starý známy buldozér Jožko.Buldozér preto,lebo jeho bachor mal objem trojlitrového auta za 1500e v nemeckom autobazári.Celý čas sa len napchával a vyprával o podstate klitorisného orgazmu a bohu a podobných sračkách,ale celkom v pohode chlapík,psychiatria bola jeho svetom a nechcel sa ho vzdať.Preto keď ho pán SS-kommandant Mengele poslal do Zálužia,tak si neodpustil vetu pre kresťana absolútne atypickú:“Bodaj by skapal ten....“ Povedal som si,že tá veselá kôpka tuku a sádla mi bude celkom chýbať. To som ale netušil čo,alebo skôr koho mi pridelia na moju malú,úplne najmenšiu izbu na oddelení.Kde sa vzal,tu sa vzal,pred oknom a za oknom došiel ďalší starý známy Dedek Vrah.

Dedek Vrah tu už bol skôr,dobre si spomínam ako za sebou vláčil katéter s plnou zásobou moču a pekne ním zvlhčoval už tak vysušenú dlážku na oddelení.Tentokrát mu ho tam do žaľuďa nenarvali,tak som si povedal,pánboh zaplať aspoň že tak.Ale to som netušil čo je to za divocha.V noci to všetko začalo.Podivné zvuky pripominajúce mľaskanie,ale mne skôr poriadnu honbu, mi nedávali spať.Potom vracal a hodinu pľul na zem,dusil sa a každých 5 minút sa vrtel v posteli jak za mlada.Musel som si ísť zapáliť a vypýtať tabletku na spanie.To sa hneď inak spinká,ako malé priposraté dojča.

Hneď ráno som sa celý odhodlaný a po súhlase vedenia presunul na veľkú izbu k alkoholikom a narkomanovi XYZ. Osadenstvo celkom skvostné.Pán inžinier,alkoholik,pán sústružník,alkoholik,pán neviem,alkoholik,pán viem,ale mám cirhózu,alkoholik,ja,začínajúci alkoholik a XYZ,pikoherák. Tento pikoherák so vzhľadom Tarzana v plnej forme a ústami so zubami ako klavír,teda cháp,rozbombardovaný klavír sa hneď od začiatku na mňa prisal.Kto tu nebol,alebo vo väzení,tak nepochopí. „Nemáš cigaretu?Nemáš niečo sladké?Dáš mi ten zákusok? Jablko?Nemáš nejaký rohlík?“ Občas som mu zaspieval pesničku od Orlíka „Perník“,aby som ho povzbudil,klučinu jednu zlobivú.

Ale vráťme sa k nášmu ďalšiemu choromyseľnému obsadeniu. Otázkou je,kto je viac blázon,či my vnútri alebo vy vonku,či my pacienti či oni personál a lekári.Odpoveď je hádam jasná a netreba nad tým rozmýšľať.

Pán Jónapót to mal skvele vymyslené.Stráviť celé dni krúžením dokolečka dokola,dokolečka dokola,dokolečka dokola atď...bolo skvelou terapiou a bojom,aj keď zbytočným a márnym proti nude.Jeho múdra hlavička ho doviedla až sem.Počul hlasy,ktoré iný nepočuli,ženu mu vybrala vláda,povolanie ilumináti a FBI ho chcela zastaviť v kariére budúceho diktátora.Ale inak v pohode chlapík.Postupne sa k nemu v krúžení pridal jeden mladý elektrošokár.O ňom moc neviem,len to,že mu vadilo,keď som si spieval v sprche, čím ma nevedome povzbudil k väčším výkonom.

Aaaauííííííííí.

Priamo z koncertného pódia k nám priletel sám veľký, aj keď od originálu oveľa chudší,Richard Muller. Vysoký,chudý chlapec s okuliarmi a poctivými 70tkovými kotletami.Toto bol doslova majster vo vyvolávaní konfliktov.Vyžíval sa v tom,keď mohol niekoho nasrať a potom išiel žalovať,že mu niekto robí zle,aj keď to začal a spôsobil on.Napr.pozerali sme televíziu a presne 5x prišiel a postavil sa pred obrazovku až kým sme mu nezačali nadávať.Potom ho pán Narkoman XYZ kopol a on sa okamžite išiel sťažovať.Alebo na vychádzke sa rozhodol pľuť presne 5 cm od nôh pána inžiniera Alkoholika,ktorého to dosť sralo a tak ho poslal do piče.No Riško povzbudení,išiel sa sťažovať a ešte doplnil že pán inžinier znečisťuje životné prostredie,čo bola samozrejme krásna lož.Pár dní pred mojim príchodom ho dvaja alkáči zbili.Škoda,že som to nevidel.

Sizifos z bratislavskej STU ma hneď obdaril krásnymi,poriadne vyšprtanými dôkazmi o existencií boha.Od narodenia mám odpor k študentom, jednotkárom,vysokoškolákom a všetkým andílkom debílkom.Takže nás vzťah bol v podobnej rovine.Ale on dostával 9 tabletiek a ja len jednu.

K poriadnemu čisteniu oddelenia,ktoré upratuvačka č.1165487 poriadne nevykonávala,aj napriek jej každoranným pičovaniam typu „Nestúpajte mi na to mokré“.A ako sa mám ísť kurva vyšťať? Sme tu mali Vysávača.Tento chlapík prišiel asi z planéty Rowenta,kde ich vyrábajú.Totálnych idiotov.Spočiatku bol ako tak v pohode,ale potom...začalo to dojedaním zvyškov po druhých.Ohryzky jablka,kostrnky hrozna či šupky pomarančov a banánov.Postupne sa prepracoval k prehrabávaniu sa v odpadkoch a zavŕšil to zbieraním omrviniek zo zeme.Tvrdil,že treba všetko zrecyklovať.Hygiena predsa musí byť.Ale úplnou čerešničkou na torte bolo jeho extempóre na záchode.Vyšťal sa a trikrát si namočil prst do pisoára a ochutnal.Dobrú chuť! Dokonca spomínal,že občas keď zjedol kukuricu a vysral sa,tak nestrávené kúsky vyberal z hovien a konzumoval ich,aby nevyšli navnivoč.Sranda je,že takýto človek má vodičák. Ako sa sem dostal? Vyrozprával nám nejakú nejasnú historku o tom ako sa brodil potokom,ktorý bol dosť rozvodnený a ako si myslel,že nejakú babu chce nejaký týpek znásilniť.Asi tam spolu šukali a on sa chcel pridať...Samozrejme patril k prvej lige špačkárov,dojížďákov.Keď bolo najhoršie tak si trhal vlasy a jedol ich,ako trest.Napokon skončil na šokoch.

Jeho parťák Smejko sa tiež podujal na testovanie prúdov na Slovensku.V kuse vysmiaty a vkuse kradnúci našúlané cigarety spolupacientov.Uši mal jak dva zvony a zuby ako po náletoch.Vždy keď som sa vybral na fajčiarku bol mi v pätách a netrpezlivo očakával,že mu dám dofajčiť.Ale pár krát som mu aj dal, z ľútosti.

Bol tu snami aj Turek.Teda turek z Vrábel,čo nevedel po slovensky,len po nemecky.A nie,nebol cigáň,ale turek.A v kuse fajčil ako turek.A vyzeral ako sultán.Aláhu ekšber.

Hierarchia je jednoduchá,čím menej šialení tým ste vyššie a elektrošokári sú najnižšie.

Postupne tam začali prichádzať noví a odchádzať starí pacienti,ale nejako moc inšpiratívne druhy som tu nevidel.Ale tá harmónia medzi nami,to sa nedá opísať.To nie ako vonku,samá závisť,nenávisť a predsudky.Toto je kráľovstvo mieru a pokoja,kde vládnu lieky a nevhodné liečby.

Zopár nevhodných liekov doviedlo alkoholika sústružníka až k tomu,že sa posral na izbe.Len tak si idem idem a pozerám,že tam na pyžame dole má nejaký fľak.Asi sa posral.Posral sa.Doslova sa dosral.Stále rozprával o tom,že vždy keď si chcel usrať radšej utiekol na záchod,aby mu to neuniklo...ale tentokrát..to je smola.To zostanete dokonca pobytu označený ako „ten čo sa posral.“

Jedálny systém je efektný.Dostávate minimum,ale postačujúce na to,aby ste neskapali od hladu.Mäso ako pneumatiky Matador vs. lyžička.K tomu spríjemnenia typu ako kašľanie Deda Vraha,ktorý si ani nedal hlt a už sa dusil,doslova pri každom jedle mu išlo o život a už už to mal pár krát za sebou.Jeho problémom bolo,že bol hluchý a že sa mu kurvila žena.A preto sa ju jedného dňa pokúsil udusiť paplónom a ona a jeho dcéra naňho zavolali políciu.Pripomínam,že mal 83 rokov.Vyhlasoval,že si zavolá právnika.A že keď dojde domov,tak zajebe aj ženu aj dcéru.Mal rád pivo gazda a za mladi ho volali Štamprlík.Lebo vždy po práci si dal iba za jeden a išiel domov.

Už tu neboli moc pekné praktikantky,ale keď došla veľká vizita,bolo sa vždy na čo pozerať.Od malej „vrtuľky“,teda asi 160 cm jebačky,psychologičky až po krásnu okatú čiernovlasú sestričku.Na čele celej psychodelegácie stál pán Mengele,ktorý sa vždy zhováral zvrchu s každým pacientom.Mne vždy tvrdil,že nie je dôvod ma tu držať a že môžem ísť domov piatok.Pohoda lahoda.

Čo sa vlastne dá na psychiatrií robiť? Fajčiť,fajčiť,fajčiť a honiť.Ale to druhé ani moc nie.Takže celé dni sme riešili cigarety a dvaja mladí fagani ich aj šúlali.Našúlali ich možno aj 200,takže sme mali čo kúriť.Spolu s východňármi sme viedli dlhé a záživné debaty o zmysle a nezmysle nášho bytia a dumali čo je viac či imbecil alebo idiot. Tabletky som moc neužíval,tváril som sa,že ich prehĺtam...čo je zvláštne pri mojej tabletkovej záľube.

Hovorí sa,že záchod je ukážkou kultúry národa.Tak náš psychiatrický národ moc kultúrny nebol.Keď som si myslel,že už nikdy neuvidím väčšie hovno ako v Záluží,ktoré totálne zapchalo záchod,tak som sa kurevsky mýlil.Tuto to neznámy autor prekonal na celej čiare.Niekoho bavilo odhadzovať toaleťák mimo záchodu,asi to malo nejaký vnútorný zmysel.Umenie v pohybe.

Ustlať posteľ,vyvetrať,schovať veci do skrinky,rozvička a pripraviť sa na vizitu.

„Dobré ráno.Ako sa máte?“

Skvele,ako sa môže mať človek na psychiatrií.

Skvele.