Hoci sa geograficky nachádza v oblasti Afriky, je francúzskym departmentom a patrí do Európskej únie. Veľkou výhodou pre Slovákov je, že sa tam platí eurom, takže si nemusia zamieňať peniaze.
História ostrova
Ostrov postupne objavili malajskí, arabskí a európski moreplavci. Francúzi ho obsadili v roku 1649 a na počesť svojho kráľa ho pomenovali Bourbon. Neskôr dostal názov Réunion, potom Bonaparte, a následne sa opäť nazýval Bourbon. Až v roku 1848, po zrušení otroctva, sa definitívne ustálil názov Réunion. Prvé osídlenie nastalo v roku 1663, keď sa tu usadili dvaja Francúzi a desať Malgašov, domorodcov z Madagaskaru. O dva roky neskôr sa vylodili prví dvadsiati kolonisti pod vedením Etiena Regnaulta.
Ostrov sa postupne osídľoval ľuďmi z Európy a Afriky, na ťažké práce sem dovážali Indov a Číňanov, takže tu nenájdeme pôvodných obyvateľov. Na ostrove žil aj endemický vták Dodo, ktorého prvý prisťahovalci vyhubili, no napriek tomu je symbolom Réunionu a po ňom je pomenované najpopulárnejšie pivo na ostrove.
Réunion ma uchvátil hneď po príchode na pobrežie krásnymi historickými mestami a prekrásnou prírodou, strmé hory sa dvíhajú priamo od pobrežia. Jedinou nevýhodou je, že sa na Réunione neodporúča veľmi kúpať v mori kvôli častému výskytu žralokov. Odporúča sa kúpať sa len v blízkosti koralových útesov, cez ktoré sa žraloky ťažko dostanú, alebo na chránených plážach. Turisti na Réunion nechodia ani tak za oddychom pri mori alebo potápaním, ale hlavným cieľom väčšiny návštevníkov je turistika po prekrásnych a strmých kopcoch.
Ktokoľvek, kto navštívi ostrov, si určite nenechá ujsť aspoň jeden z troch obrovských kráterov, známych ako cirques: Cilaos, Mafate a Salazie. Tieto tri úchvatné prírodné útvary sa stretávajú v jednom bode, ktorým je najvyšší vrchol ostrova - Piton des Neiges, dosahujúci nadmorskú výšku 3069 metrov.
Na Réunion sme prišli hlavne kvôli horám, začali sme v meste Hell-Bourg – centre trekingu, kde je zaujímavá kreolská architektúra. Cestou do mesta autobusom sme videli nádherné vodopády a vďaka častým dažďom bola príroda veľmi pekná. V Hell-Bourgu sme prespali na chate, kde sme si nechali veci, ktoré sme nepotrebovali na 10-dňový trek.
Niekoľko dní sme išli nedostupným kráterom Mafate. Autobusom sme sa dostali na hranu krátera a odtiaľ sme zišli do kaldery, cez sedlo Deux Fesses, osadu Aurère na úpätí dominanty Piton Cabri, impozantným kaňonom rieky Galette až do srdca Mafate. Potom sme vyšliapali na Roche Plate, odkiaľ sme pokračovali okolo nádherného vodopádu Trois Roches do najvyššie položenej osady Marla s výhľadmi na fascinujúce vrcholy Grand Bénare a Gros Morne.
Po výstup do sedla Col du Taibit s krásnymi výhľadmi do oboch kráterov nasledoval zostup do mesta Cilaos, kde sme si pozreli mesto a trochu sme si oddýchli. Bolo zaujímavé po siedmich dňoch nakupovať v supermarkete s obrovským sortimentom tovaru a nie v mini obchode zásobovaného vrtuľníkmi, kde mali dokopy okolo 10 základných položiek, ktoré sme mali počas treku v horách.
Nemohli sme si nechať ujsť príležitosť vystúpiť na najvyšší vrchol ostrova, Piton des Neiges. Tento výstup sme začlenili do nášho treku, ktorý bol náročný, ale nesmierne krásny. Po zdolaní viac ako tisícmetrového prevýšenia sme prespali na horskej chate Dufour, ktorá sa nachádza tesne pod vrcholom. Chata Dufour svojím vzhľadom a prostredím pripomína chaty z Vysokých Tatier, no tu sa nazývajú "gites". Ponúkajú ubytovanie v spoločných izbách (na izbe sme spali pätnásti) a jednoduché francúzske raňajky, ale aj zaujímavé kreolské večere s pečeným mäsom, ryžou a šalátmi.
Jedna z najzaujímavejších a najťažších trás na Réunione bola "cesta do praveku" pri zostupe pralesom Bélouve v kráteri Salazie. Obrovské papraďové stromy a jedinečná vegetácia, ktorú nájdete iba tu, vytvárali dojem, akoby ste sa preniesli v čase. Vzhľadom na časté dažde bol terén veľmi rozmočený a náročný, a po deviatich dňoch treku sme už cítili únavu a vyčerpanie.
Ráno sme vyrazili na trek Tamarindovými lesmi k podkovovitým vodopádom Trou de Fer, potom sme sa vrátili na chatu po veci a vyrazili na prudký vzostup do Hell-Bourgu. Tento vzostup bol po 10-dňovom treku veľmi náročný. Odtiaľ sme prenajatými autami išli k činnej sopke Piton de la Fournaise, kde sme prespali v chate.
Navštívili sme hranu aktívneho krátera Dolomieu a unikátnu vulkanickú expozíciu v Bourg Murat.
Bolo to veľmi zaujímavé, lebo bolo vidno zaschnutú lávu aj po posledných nedávnych explóziách. Sopka má dva krátery a oficiálna trasa ide iba k tomu novému a zároveň hlbšiemu.
Následne sme prenajatými autami zamierili do hotela pri mori. Pre nás, ktorí sme nechceli len ležať pri mori, sme si urobili exkurziu do lávových tunelov. Lávové tunely na ostrove Réunion sú fascinujúcim prírodným úkazom, vzniknutým tokom lávy, ktorá vytvorila dlhé podzemné chodby. Tieto tunely sa formovali počas sopečných erupcií, keď sa povrchová vrstva lávy ochladila a stvrdla, zatiaľ čo vnútorná horúca láva ďalej prúdila. Dnes sú tunely obľúbeným cieľom turistov a speleológov, ktorí ich skúmajú a obdivujú ich jedinečné geologické štruktúry. Niektoré tunely sú verejnosti prístupné a ponúkajú organizované prehliadky s odbornými sprievodcami, ktorí vysvetľujú ich vznik a význam.
Počas takéhoto treku je vysoké riziko úrazov a aby ste predišli riziku a zbytočným finančným stratám nezabudnite na cestovné poistenie, môžete ho uzavrieť rýchlo a jednoducho z pohodlia domova v online kalkulačke cestovného poistenia od spoločnosti Respect direct.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když scehovic přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.