Ohrozuje moderný spôsob života naše zdravie?

Moji rodičia spomínajú, ako skákali do sena. Dnes by sa z toho mnoho detí rozkýchalo a mali by silnú alergickú reakciu. Tiež spomínali, ako pili čerstvé mlieko, keď stará mama podojila kravu. Dnes má kopa detí laktózovú intoleranciu. Alergie, intolerancie, poruchy učenia, ADHD, úzkosti, či depresie? Je to vôbec možné? Žijeme pomerne bezbepečne, máme takmer všetko k dispozícií, ale to zdravie sa vo všeobecnosti nejak zhoršuje. Aj keď vďaka liekom dokážeme mnohé problémy potlačiť oveľa lepšie ako v minulosti.

V roku 2022 vydal UNICEF Innocenti svoju 17. správu pod názvom “Miesta a priestory” . Venuje sa v nej aj tomu, ako vplýva prostredie v ktorom deti žijú, na ich zdravie. Ide o pomerne zaujímavú správu, ktorá stavia dieťa do centra pozornosti. Pozerá sa na jeho fyzické zdravie, duševnú pohodu, zručnosti a dáva ich do porovnania s tým, v akom prostredí deti vyrastajú. Aký vplyv má na ich zdravie svet, ktorý je priamo okolo detí, ale aj svet v širšom slova zmysle. Táto správa je veľmi pekným návodom pre všetkých starostov, ktorí by sa ňou mohli inšpirovať pri plánovaní rekonštrukcií miest a obcí.

Tiež sa zaoberá tým, ako niektoré krajiny svojim správaním, ohrozujú nepriamo životy detí v iných krajinách. Aj napriek tomu, že u nich doma sa chvália dobrými výsledkami. Napríklad také Švajčiarsko a Nórsko patria medzi krajiny, v ktorých podmienky pre deti sú veľmi dobré. No zároveň tieto krajiny spotrebujú a plytvajú elektronikou. Také Nórsko ročne vyprodukuje 26 kg elektroodpadu na osobu. Zato taká Kolumbia, Mexiko a Čile vyprodukujú menej ako 10kg.

Je zaujímavé, ako je všetko vzájomne prepojené. Áut na cestách pribúda, lebo sme si zvykli na tento komfort. No zároveň autá vypúšťajú CO2, spôsobujú hluk a znečistenie ovzdušia, zaberajú priestor a obmedzujú deti v tom, aby sa mohli hrať vonku.

Výsledky štúdie NeuroTox dokonca pouzkazujú na to, že vývoj detského mozgu je obzvlášť citlivý na chemikálie, ktoré sa nachádzajú v životnom prostredí, ešte v štádiu, keď sa bábätko nachádza v matkinom brušku.

V 80. rokoch minulého storočia vedci začali venovať väčšiu pozornosť tomu, že poruchy pozornosti, hyperaktivita (ADHD), či poruchy autistického spektra (ASD) sa častejšie vyskytujú vo vyspelých krajinách. A začali sledovať vplyv toxických látok v našich potravinách, nápojoch, spotrebičoch, kozmetike a vzduchu na vývoj mozgu dieťaťa v čase, keď ešte rastie v maternici.

A ako takýto výskum dopadol? Zvýšené hladiny ftalátov (ktoré dávajú pružnosť plastom) boli spojené napríklad zo znížením kognitívnej funkcie u dieťaťa (akou je napríklad pracovná pamäť). Zvýšené hladiny niektorých toxických kovvo ako kadmium, olovo a arzén sú spojené so zvýšeným rizikom ADHD a ADS u detí. Zvýšené riziko ADHD je spojené aj s niektorými toxickými látkami z plastov.

Tieto toxické látky sa nachádzajú v potravinách, nápojoch, vode aj v každodenných veciach, ktoré varíme, v ktorých skladujeme jedlo, v obaloch, panviciach ale aj v kozmetike, ktorú používame. Záťaž životného prostredia, jeho znečistenie a vplyv na duševne zdravie je zatiaľ stále podceňovanou témou.

Pre zdravý fyzický a duševný vývin detí je potrebný domov. Šťastné detstvo, bezpečie doma a stabilné miesto, zdravé jedlo, čistá voda a milujúca rodina. Napriek tomu veľa detí aj v bohatých krajinách sveta toto nemá. Naopak, sú obklopené toxickým vzduchom, vystavené účinkom olova, znečistenia, hluku, či plesniam. Žijú v domovoch, ktoré sú tmavé, studené či preplnené. Pre zdravie dieťaťa je dôležitá aj úroveň premávky, množstvo zelene a priestor na hru.

Pritom ide o tak obyčajné veci, ktoré nám začínajú chýbať. Pri tom konzumnom živote začíname veľa vecí robiť v neprospech zdravého vývinu detí, ale aj zdravia dospelých.

Zdroje:

https://www.unicef-irc.org/publications/pdf/RC17-EN_Places-and-Spaces_Environments-and-childrens-well-being_Report-Card-17.pdf