Olovo a jeho vplyv na naše životy

Viete, že olovo ohrozujúci životy miliónov ľudí po celom svete? Je to veľmi škodlivý chemický prvok, ktorého následky na naše životy zažívame dodnes. Aké nebezpečné následky má olovo na naše zdravie? Ako sa dostalo také množstvo olova do životného prostredia? A ako sa dá riešiť tento problém?

Je za zvýšenou agresivitou a abnormálnym správaním množstvo olova s ktorým prichádzame do kontaktu?

Olovo je zodpovedné za viac úmrtí ako malária, vojna, terorizmus a prírodné katastrofy dokopy. Má nepriaznivé účinky na pozornosť, dlhodobú a krátkodobú pamäť, môže ovplyvniť našu schopnosť riešiť problémy, či plánovať. Môže zvýšiť agresivitu, či asociálne správanie. Zvlášť chlapci sú náchylní na poškodenie mozgu a poruchy, spôsobené olovom, pravdepodobne pre vyššie hladiny estrogénu.

Naopak dievčatá, ak sú vystavené vysokému množstvu olova v skorom veku alebo dokonca ešte v matkinom brušku, môže olovo narušiť ich hormonálne vzorce a byť zodpovedné za oneskorenú pubertu.

Kde všade je olovo?

S olovom prichádzame do kontaktu takmer všade, aj doma. Kozmetiky, farby a pigmenty, hračky, oblečenie, šperky, riad a dokonca aj vodovodné potrubie môže obsahovať olovo. Do potravín sa môže dostať cez pôdu alebo vodu.Využíva najmä vo výrobe autobatérií a využíva sa ako štít proti rádioaktívnemu žiareniu.

Pozostatky olovnatého benzínu sa môžu nachádzať v pôde po celom svete. V minulosti bolo olovo prítomné dokonca v detských výrobkoch, akými boli maľované hračky. Dnes sa ešte používa v Mexiku olovená glazúra. V Nórsku je napríklad hlavným zdrojom prítomnosti olova medzi deťmi ktoré jedia divinu, lebo v poľovníctve sa používajú olovené palety.

Prečo nám tak škodí?

Olovo je veľmi toxický a škodlivý prvok. Medzinárodne uznávaná norma pre nebezpečnú hladinu olova v krvi u dospelých je definovaná pri hodnote 25 μg/dl (mikrogram na deciliter). U detí je táto hranica ešte nižšia, a to pri 15 μg /dl. Škodlivé účinky olova sa objavia už pri veľmi nízkej koncentrácii olova v krvnom obehu. Aspoň 1 dieťa zo 100 na svete má zvýšené hladiny olova v krvi. Vo väčšine krajín je podiel vyšší ako 1 z 50. V Mexiku je to až 31% detí.

Olovo má podobné vlastnosti ako vápnik, ktorý je jedným z najdôležitejších prvkov v ľudskom tele. Vápnik hrá dôležitú úlohu pri raste kostí a svalov. Okrem toho, je potrebný pre nervovú sústavu na prenos signálov medzi neurónmi, v obehovej sústave regulovať obeh krvi, v hormonálnej sústave regulovať množstvo hormónov v tele a v mnohých iných sústavách.

Lenže, naše telo olovo nedokáže rozpoznať od vápnika. Prijíma ho a nahrádza za vápnik, následkom čoho dochádza k otrave olovom. Prvotné príznaky otravy sú bolesť hlavy, malátnosť, strata pamäti, bolesť svalov a kĺbov. Čím dlhšie sme vystavený olovu, tým škodlivejšie sú následky na telo.

Orgán, ktorý je najviac náchylný na otravu olova je mozog. Pri otrave dochádza k blokovaniu signálov v synapsiách; spojenia medzi neuronmi, alebo neurónom a inými bunkami tela. Následkom otravy sa prenášajú zlé informácie, resp. olovo spôsobuje spomalené, alebo nekontrolované impulzy, ktoré potom spôsobujú nepozornosť, alebo hyperaktivitu. Okrem toho, olovo ničí Myelínovú vrstvu, ktorá má za úlohu zrýchliť prenos signálov v neurónoch.

Olovo sa uchováva v našich kostiach. Nielenže olovo poškodzuje kosti a svaly, ale zároveň dokáže zostať v kostiach a naďalej tak škodiť a ničiť telo. Ľudia s otravou olovom sú viac náchylný voči chorobám opornej sústavy, ako napríklad osteoporóza. Iné vážne následky otravou olovom sú porucha obličiek, nadmerne zvýšený tlak krvi, porucha rozmnožovacej sústavy.

Najohrozenejšou skupinou ľudí sú práve deti. Otrava olovom môže spôsobiť nenavrátiteľné následky na zdravie, ako poruchy učenia, poruchy správania, spomalenie rastu, a pod.

Čo spôsobilo uvoľnenie toľkého množstva olova?

Hoci olovo nie je vzácny kov, už niekoľko rokov sa vie o jeho veľmi toxických vlastnostiach. Mnohí vedci poznamenali toto nebezpečenstvo, medzi nimi aj Benjamin Franklin, ktorý raz v dopise svojmu priateľovi poznamenal následky olova na zdravie.

„Budete so znepokojením pozorovať ako dlho môže byť známa a existujúca pravda, dokiaľ nebude všeobecne prijatá a praktizovaná.“

Vráťme sa do roku 1921. Automobilová firma General Motors sa snažila prísť na aditívum, ktoré by mohli dať do paliva pre autá a eliminovali detonačné spaľovanie. Detonačné spaľovanie je jav, pri ktorom sa zmes v motore zapáli skôr, než sa má, čím sa poškodzuje motor, znižuje jeho životnosť, znižuje výkon a zvyšuje spotreba. Preto na tento projekt povolali inžiniera, Thomasa Midgley Jr., ktorý práve v roku 1921 objavil aditívum do paliva, Tetraetylolovo (skr. TEO). Výhodou tohto aditíva bola jeho nízka cena, lacná výroba a dostupnosť. Neskôr, General Motors patentoval výrobu TEO a nazvali ho Ethyl, pričom vôbec nespomenuli, že sa tam nachádza olovo. Neskôr sa General Motors spojilo s firmami DuPont a Standard Oil of New Jersey a vytvorili Ethyl Corporation.

Napriek pripomienkam a sťažnostiam, Ethyl Corporation a Thomas Midgely Jr. trvali na výrobe a predaji olovnatého benzínu, aj napriek tomu, že si boli plne vedomý škodlivých následkov olova na zdravie. A to pre ten dôvod, že chceli maximalizovať profit na palivách a zvyšovali predaj ich áut.

Okrem toho sa olovo používalo vo farbách, či už v maľbe, alebo v domácnostiach. Dodnes je mnoho krajín, kde aj napriek zákazom sa stále predáva olovnatá farba. V prípade olovnatého benzínu, stále sa používa v malých motorových lietadlách.

Aká je situácia na Slovensku a ostatné krajiny?

Na šťastie, na Slovensku, ako aj vo všetkých krajinách Európy a iných rozvinutých krajinách, nie sme vystavený nadmernému množstvu olova. Podľa štúdie UNICEF, priemerná hladina olova v krvi u detí je v nízka, približne okolo 1 – 2 μg /dl.

Nie je to ale ten istý prípad v ostatných krajinách sveta, ako vidno podľa mapy. Najviac zasiahnutými krajinami sú krajiny Afriky, Južnej Ameriky a Ázie. Oficiálne Alžírsko bola posledná krajina, ktorá zakázala predaj olovnatého benzínu.

Ako sa to dá riešiť?

Je mnoho možností. Jednou z nich je spolupráca politikov so súkromným sektorom, aby sme mohli znížiť množstvo olova v životnom prostredí.

Ak sa dokážeme dohodnúť s vládami krajín, vieme zasiahnuť do rôznych sektorov a limitovať znečisťovanie ovzdušia. Takto dokážeme eliminovať zdroj a spraviť striktnejšie pravidlá pre zníženie olova v prírode. Vlády môžu spolupracovať so súkromným sektorom a eliminovať zásobovanie olova, ako aj proces spracovania olova a následný predaj produktov obsahujúcim olovo. Nesmieme zabudnúť na občiansku spoločnosť, tá tiež môže pomôcť v boji proti olovu v prírode.

Na záver

V minulom storočí nás túžba po autách priviedla k jednej z najväčších globálnych katastrof. Aj keď v mnohých krajinách sa výskyt olova drasticky znížil, stále je potrebné pomôcť ostatným ľuďom a najmä deťom v krajinách, kde stále je olovo v nebezpečnom množstve.

Zdroje:

Obrázky:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0d/Air_pollution3.jpg/330px-Air_pollution3.jpg (na začiatok)

https://static.wikia.nocookie.net/logopedia/images/c/c5/Ethyl_Corporation_1942.png/revision/latest/scale-to-width-down/1000?cb=20220805203745 (Ethyl Corporation)

https://www.thechemicalengineer.com/media/12094/midgley-big.png?width=960 (Thomas Midgley Jr)

https://www.unicef.org/media/146756/file/Five_Actions_to_End_Childhood_Lead_Poisoning_2023.pdf (str. 2, Figure 1.)

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b3/Decreased_Brain_Volume_from_Lead_Exposure.jpg/330px-Decreased_Brain_Volume_from_Lead_Exposure.jpg (mozog)

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/97/Lead_PoisoningRadio.jpg/330px-Lead_PoisoningRadio.jpg (bones)

https://my.clevelandclinic.org/-/scassets/images/org/health/articles/22513-neurotransmitters (neuron)

Informacie:

https://www.unicef-irc.org/publications/pdf/RC17-EN_Places-and-Spaces_Environments-and-childrens-well-being_Report-Card-17.pdf

https://www.youtube.com/watch?v=-Hn-WnGPKVE

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/lead-poisoning-and-health#:~:text=At%20high%20levels%20of%20exposure,intellectual%20disability%20and%20behavioural%20disorders

https://sitn.hms.harvard.edu/flash/2016/deadly-biology-lead-exposure/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4961898/#:~:text=The%20brain%20is%20the%20most,et%20al.%2C%202008).

https://www.dcceew.gov.au/environment/protection/chemicals-management/lead#:~:text=The%20natural%20concentration%20of%20lead,environmental%20and%20human%20health%20problems.

https://www.britannica.com/science/lead-chemical-element

https://www.youtube.com/watch?v=IV3dnLzthDA

https://www.atsdr.cdc.gov/csem/leadtoxicity/physiological_effects.html#anchor_1589479996

https://www.lung.org/clean-air/indoor-air/indoor-air-pollutants/lead

https://sites.tufts.edu/leadpoisoning/pathways/lead-and-calcium/

https://larcusa.org/health/orthopedic-effects/

https://www.unicef.org/media/146756/file/Five_Actions_to_End_Childhood_Lead_Poisoning_2023.pdf

https://www.iqair.com/gb/slovakia