Giovinazzo - skrytý poklad provincie Bari

Apúlia, taliansky Puglia, leží na juhovýchode Talianska, ako známym vysvetľujem "na opätku talianskej čižmy". Je rozdelená na 6 provincií. My sme sa s priateľmi vybrali do provincie Bari, ktorá leží na juhu krajiny pri Jadranskom mori.Hlavným mestom je mesto Bari, kam sme aj prileteli. Leteli sme z poľského Krakova. Na letisku nás už čakal Alberto a odviezol nás do bytu, ktorý prenajímal v mestečku Giovinazzo, 15 km od letiska. Cena za letiskový trasfér bola 20 €. V porovnaní s ním, nám Booking.com ponúkal letiskový trasfér v sume 63 €.

UBYTOVANIE

Ubytovanie sme mali priamo v historickom centre mestečka Giovinazzo, čím som si splnila sen o bývaní "po taliansky". Alberto nás viedol v spleti úzkych uličiek až do svojho bytu. Usúdili sme, že sami by sme tam určite netrafili. Celkovo sme poniektorí mali problém aj nasledujúce dni trafiť z pláže, či obchodu späť "domov" :-). K ubytovaniu viedli úzke strmé schody, takže pre menej mobilných by bol problém bývať v takomto apartmáne. Zvonku všetko dýchalo históriou, ale vo vnútri ponúkal apartmán všetok komfort, potrebný pre súčasnú dobu. Bol plne zrekonštruovaný, mal veľkú obyvaciu izbu prepojenú s kuchynkou. Z obývacej izby viedli schody do galérie. Tam bola spálňa s manželskou posteľou. Ďalšia izbička bola malá, bola v nej len jedna posteľ a opäť schody do galérie s ďalšou posteľou. V nej sa však spať nedalo, lebo tam bolo viac stupňov ako vo fínskej saune :-). Manžel spal preto v obývačke, kde bola klimatizácia. Toaleta bola prepojená s kúpeľňou, kde bola vaňa. V kúpeľni bol toaletný papier a tekuté mydlo na ruky. Spchovací gel a šampón je potrebné si priniesť alebo kúpiť. Kuchynský kút nebol vybavený všetkým, čo sme potrebovali. Bolo tam málo pohárov, len štyri hrnčeky na kávu (rozumej ich hrnčeky na čaj). Priborové nože boli tri, ale my štyria. Pohár na víno len jeden. Predpokladám, že ak nájomníci niečo rozbili, tak sa už nedokupovalo nič nové.

V obývacej miestnosti bol umiestnený maličký balkónik smerom do ulice. Ten sme však neotvárali, pretože vonku boli neznesiteľné horúčavy. Boli sme šťastní, že máme klimatizáciu :-). Na vonkajšej chodbe na schodoch boli malé plastové kontajnery na triedenie odpadu. Domáci nám nechal zoznam, v ktorý deň sa aký odpad odváža. Našou úlohou bolo nechať odpad pred vchodom pri schodoch. K bytu patrí priestranná strešná terasa, čo je veľkým plusom tohto ubytovania. Nemohli sme však na ňu chodievať zakaždým, ale len vtedy, keď bola teplota vzduchu znesiteľná. Bolo na nej jedno ležadlo, dva stoly, šesť stoličiek, ale chýbal slnečník. Z terasy bol pekný výhľad na katedrálu, tiež čiastočný výhľad na more a hlavne na všetky okolité terasy. Jedny boli upravené viac, majitelia si dali záležať, iné zas menej.

PLÁŽ

Ten, kto uprednostňuje krásne piesočnaté pláže si v tejto oblasti nepríde na svoje. Tento región je skôr skalnatý a pozdĺž mora sa nachádza veľa balvanov a veľkých kameňov, či je to už v Giovinazze, alebo aj v Bari. Hoci v Bari sa nachádza aj piesočnatá pláž, ale ide o mestskú pláž. Krásne piesočnaté pláže nájdete v Apúlii až úplne na juhu regiónu. Najkrajšou je údajne Pláž Pescoluse, Santa Maria di Lauca, ktorú nazývajú Maledivami regiónu Salenta. Nachádza sa však až 224 km od Giovinazza. 500 metrov od nášho apartmánu sa nachádzala "Spiaggia La Cappella". Ide o dosť úzky pás s hrubozrnými kamienkami. Na opačnú stranu 1,2 km od ubytovania sa nachádza podobná "Spiaggia Le Piramidi". Keďže ani jedna z tých dvoch pláži nestála za to, aby sme v tých horúčavách chodili takú dlhú cestu, začali sme chodiť na "miestnu pláž", kde sa kúpali miestni taliani. Bolo to necelých 150 metrov od nášho bytu. Išlo o betónovú pláž, vedľa obchodu na prenájom surfov. Voda bola čistá, priezračná a veľmi slaná. Človek sa takmer nemusel hýbať, aby sa udržal na vode. Teplota vody bola 25 až 26 °C . Na pláž sme chodievali len ráno pred deviatou a o jedenástej doobeda sme sa vracali späť na ubytovanie. Večer sme si chodievali zaplávať. Teploty vzduchu miestami atakovali 43 °C. Večer okolo deviatej, keď sme sa vybrali na prechádzku, bolo stále 32 °C, takže z prechádzky sme išli rovno do sprchy.

OKOLIE

Giovinazzo bolo v 15. storočí malou rybárskou dedinkou. Starobylú dedinu tvoria úzke uličky, námestia a kamenné domy. V jednom z nich sme bývali. Najdôležitejšou pamiatkou v Giovinazze je románska katedrála zasvätená Santa Maria Assunta. Na ňu sme mali výhľad z našej terasy. Na Piazza Vittorio Emanuele môžete vidieť Fontánu Tritons. Pekný je aj záliv Marína s farebnými loďkami. Historické centrum je vlastne labyrintom úzkych uličiek. Miestnym ľuďom, žijúcim na prízemí, vidíte do taniera, či rovno do postele. :-) Zvykom domácich je posedávať na stoličkách pred domom a pozorovať okolie. Vysoké teploty, ktoré boli aj napriek kamenným uličkám vytvárajúcim chládok vyčerpávajúce spôsobili, že ich nebolo toľko ako sme to mohli vidieť napríklad na Sicílii. V podstate všetko v na tomto zvláštnom mieste bolo akési spomalené, vyžarujúce pokoj. V Neapole, či v Catánii sme stretávali na každom kroku "šialených vodičov áut". Tu to bolo akési pokojnejšie. V Bari je doprava oveľa hustejšia a z recenzii viem, že získať tam parkovacie miesto je malý zázrak. Keďže toto miesto nie je až tak komerčné ako napríklad Bari, miestni sa neprispôsobujú turistom a obchody a reštaurácie zatvárajú kvôli takzvanej "sieste". Ide o prestávku, podľa môjho názoru neúmerne dlhú, kedy ľudia v Taliansku a obzvlášť na juhu krajiny oddychujú. V Giovinazze trvala zvyčajne od pol druhej do pol šiestej. V nedeľu boli obchody zatvorené. Neďaleko nášho ubytovania bola skvelá Gelateria - zmrzlináreň.

VÝLETY

BARI

Ak sme si chceli urobiť nejaký výlet, museli sme si kvôli horúčavám privstať. Vlak do Bari nám odchádzal o siedmej hodine ráno. Teplomer ukazoval 27 °C. Ak by som mala porovnať vlakovú dopravu v Taliansku s tou našou, tak úprimne povedané, hanbím sa. Naše vlaky i služby v tejto oblasti zostali zaseknuté kdesi v čase. Taliansko má modernú železničnú dopravu. Rýchle, klimatizované vlaky s kamerami a priestrannými bezbarierovými toaletami s automatizovaným otváraním. Lístky sme si zakúpili na stanici v automate. Cesta do Bari trvala 20 minút. Za lístok sme zaplatili 1,60 € jednosmerne na osobu.

Bari je prístavné mesto. Má 328 000 obyvateľov. Po vystúpení z vlaku sme prechádzali dlhým bulvárom s obchodmi a kaviarňami. Nájdete tam obchody ako sú PRADA, GUCII, či GUESS. Netrvalo dlho a dostali sme sa pomerne rýchlo do historického centra Bari. Centrum je dosť malé a my sme všetko, čo stálo za videnie obzreli za 3,5 hodiny. Obchodiky so suvenírmi, kaviarničky, pizzerie, nábrežná promenáda taktiež nižšie uvedené hlavné pamiatky v Bari:

Katedrála San Sabino nie je príliš nápadná. Nájdeme tu pozostatky normanskej výzdoby. V roku 1156 zničil Byzantskú katedrálu William I. Sicília. Kostol bol dokončený na konci 12. storočia. Vo vnútri kostola sú pozostatky svätého Columba a pozostatky iných svätých. V krypte je komplikovane zdobená maľba Madony a pamiatky sv. Sabina.

Bazilika San Nicola sa nachádza o kúsok ďalej a tá upútala viac moju pozornosť. Bola postavená preto, aby sa tam mohli uchovať relikvie Sv. Mikuláša. Jeho stavba bola zahájená v roku 1087 a dokončená bola v roku 1197. Napravo od oltára sa nachádza Madona so svätými Vivarini, namaľovaná v roku 1476. Môžeme tam tiež vidieť mramorový biskupský trón a hrobku Bony Sforzy zo 16. storočia, manželku kráľa Žigmunda II. z Poľska a poslednú vojvodkyňu z Bari.

Hrad Castello sa nachádza na západnej strane starého mesta. Pôvodne byzantsko-románska budova, zrekonštruovaná Frederickom II. Bona Sforza ju premenila v 16. storočí na palác. Vstupné na hrad je 8 € na osobu. Okrem klasických expozícii sme si v jednej z miestností mohli pozrieť videoprojekciu, kde sme sa akoby v priamom prenose ocitli na bojisku v dobách minulých. Zvukové i obrazové zobrazenie na stenách i podlahe boli autentické.

MONOPOLI

Mestečko Monopoli je vzdialené od Giovinazza 67 km, 1 hodinu a 20 minút cesty vlakom. Za jednosmerný lístok sme zaplatili 4,80 € za osobu. Kedysi bolo Monopoli malou rybárskou dedinou, dnes je nielen prístavom, ale najmä vyhľadávanou destináciou plnou nádherných pláži a romantických zátok. V Monopoli žije 50 000 obyvateľov. V strede mesta je Námestie Piazza Vittorio Emanuelle II. Na východ od tohto námestia je historická časť mesta s prístavom. Historické centrum tvorí množstvo uličiek dláždených mramorom alebo vápencom. Popri pobreží je množstvo bielych domčekov v rustikálnom štýle. Majitelia niektorých bielych domčekov si zafarbili okenice na modro, ako to možno vidieť na Santorini. Väčšina z nich je však zelenej farby.

Monopoli je známa množstvom sakrálnych stavieb. Je v nej viac než 20 kostolov. Hlavnou pamiatkou je Madona della Madia z roku 1107. Ďalej katolícky kostol Church of Saint Francis of Assisi, katolícky kostol Chiesa Rettoria del Gesù Salvatore, Church of Saint Mary of Suffrage, Chiesa di San Dominico a kamenná pevnosť Castello Carlo.

ČO OCHUTNAŤ

Typickým vínom tohto regionu je víno Primitivo. Ide o červené víno vyrobené zo 100 % hrozna. Na horúce dni by sa skôr hodilo ľahšie biele víno, ale chceli sme ochutnať to, čo je pre Apúliu príznačné.

Typickým pivom pre oblasť Apúlie je pivo Peroni Nastro Azzuro. Odporúčam.

Ochutnať pizzu v Taliansku je priam povinnosťou. :-) Ich cena sa odvíja od kvality podniku a stolovania. V Bari pri hrade Castello sa nachádza Pizzeria Federicco, kde si dáte pizzu v cenovom rozmedzí 6 až 8 €. Jej veľkosť však trochu menšia ako pri našej klasickej pizzi. V Giovinazze neďaleko nášho ubytovania bola skvelá Pizzeria Matarella, kde boli o niečo vyššie ceny.

Focaccia Barese - na prvý pohľad sa podobá na klasickú pizzu s rajčinami, olivami a bylinkami. Ide však len o jej náhradu. Rozdiel je v tom, že je robená z chlebového cesta. Kúpite ju zrejme v každej pekárni. Tá naša stála 7 €. Nebolo to zlé, ale v každom prípade, nabudúce dám prednosť klasickej pizzi. :-)

Rustico leccese - jedná sa o okrúhly koláčik z lístkového cesta s bašamelovou omáčkou a rajčinami.

Buratta - ide o syr, ktorý vyzerá ako klasická mozzarella, vo vnútri je však Stracciatella di Bufala, tá sa premiešava so smotanou a vznikne mäkký syr.

Panzerotto & Panzerotto fritto - má polmesiacovitý tvar, je plnené zvyčajne rajčinami s mozzarelou. Podáva sa teplé, vtedy sa mozzarella roztečie a chutí skvelo. Malé polmesiačiky stáli 2 € za kus.

Risso, patate e cozze - Ide zvláštnu kombináciu ryže, zemiakov a čiernych slávok (cozze).

Pasticciotto - oválny koláčik plnený krémom alebo džemom. Ochutnali sme ho spolu s talianskym espressom. Espresso kúpite za 1,50 €, capuccino za 2 €. Koláčik stál taktiež 2 €.

Orecchiette - cestoviny typické pre región Apúlie. V Bari môžete stretnúť predajcov týchto cestovín na každom kroku. Predávajú ručne vyrobené Orecchiette, buď bezfarebné, ale aj farbené potravinárskym farbivom. Skvelý tip na darček pre Vašich blízkych. Ak sa ich rozhodnete vyskúšať, tak odporúčam kúpiť v meste, lebo na letisku za ne zaplatíte trojnásobnú cenu. My sme ochutnali špenátové Orechiette v Pizzerii Fredericco.

Giovinazzo je nádherné miesto pre spoznávanie Apúlie. Nie je tak známe ako iné turisticky propagované miesta tohto regiónu, ale o to viac môžete spoznať bežný život domácich obyvateľov. Našu dovolenku dosť ovplyvnilo nevyhovujúce tropické počasie. Na môj vkus príliš veľa času sme museli tráviť vo vnútri pri klimatizácii. Zrejme nie len ja, ale aj mnoho ďalších ľudí prehodnotí ročné obdobie, v ktorom pôjde na dovolenku do južných krajín. Aj náš ubytovateľ povedal, že bežne v ich pásme bývalo o 7 stupňov celzia menej o takomto čase. Nestihla som ešte pozrieť zopár miest, ktoré som si naplánovala. Snáď nabudúce bude počasie prijateľnejšie. Inak je Apúlia nádherná a stojí za to pozrieť si ju, najkrajšie miesta sú úplne na juhupúlie. Toto romantické miesto určite odporúčam. Ale v septembri :-).

http://www.cestujem-recenzujem.sk/