Aj v Necpaloch sa sníval americký sen /1/

Začiatok tohto slávneho príbehu, v ktorom nechýba láska, žiarlivosť, triumf a pád, siaha až do prvej polovice 19. storo- čia a zavedie nás do ponapoleonského Paríža. V tom čase turčiansky zeman, bohatý a mocný Dionýz Just, sa rozlúčil so svojou ženou a desiatimi deťmi a odišiel do Francúzska. Pôvodne si myslel, že sa lúči len na pár týždňov, nanajvýš mesiacov. Netušil, že sa vráti až po mnohých rokoch a  jeho život už nikdy nebude taký ako predtým. Mesto nad Seinou sa zmietalo v revolúciách, keď tam Dionýz dorazil. Vášne, ktoré vreli medzi rojalistami a republikánmi, mu však vôbec neuberali na mondénnej a tak trochu dekadentnej atmosfére, ktorej sa nedokázal ubrániť hádam nik. Dionýz si tiež vychutnával čaro bulvárov, kaviarničiek a  povestných parížskych kabaretov, až kým sa mu nestala osudnou náv- števa divadla. Tu načisto prepadol zrelému kúzlu šarmantnej Ellen, ktorej v tom čase tlieskal celý Paríž. Netušil, že v štyridsiatke ešte dokáže stratiť hlavu a srdce pre ženu a Ellen sa tomu nečakanému vzťahu spočiatku tiež bránila. Do štyridsiatych narodenín jej chýbali už len tri roky, bola šťastne vydatá a mala 15-ročnú dcéru. Hoci Ellen bola herečka, čo sa začiatkom 19. storočia bralo takmer ako synonymum frivolnej ženy, zamestnanie u nej vyvažoval pôvod. Bola vnučkou Dr. Benjamina Franklina, ministra pôšt a financií USA, diplomata, spoluzakladateľa tejto veľmoci a tvorcu kultu USA.

SRDCU NEROZKÁŽEŠ

Láska je niekedy ako neriadená strela. Ignoruje ľudskú vôľu, konvencie aj logiku. Kráča si svojou vlastnou cestou, spoľahlivo devastuje naše životy a vytvára svoju vlastnú realitu. Tak to bolo aj v prípade Dionýza a Ellen. Dlho sa tomu vzájomnému citu bránili, no napokon podľahli. Dôsledkom ich lásky bol chlapček, ktorý pri- šiel na svet v Deň nezávislosti, 4. júla 1835 a možno aj preto dostal meno svojho slávneho prastarého otca Benjamina Franklina. Hoci na Dionýza čakalo doma desať legitímnych potomkov, nemanželského syna nesmierne miloval a príkladne sa o neho staral. Keď ho po pár rokoch donútila starosť o majetok a hospodárstvo vrátiť sa späť do Turca, presviedčal Ellen, aby zanechala Paríž a odišla s ním do Necpál. Dáma z vysokej spoločnosti si však nevedela predstaviť život na zapadnutom slovenskom vidieku a navyše ju k Francúzsku pútali aj morálne povinnosti. Okrem manžela a dcéry tu mala aj otca a už bezvládneho starého otca, ktorých musela doopatrovať. Súdiť ju však nemôžeme. Nikto z nás nevie, čo cítila a čo si myslela, keď jednej tmavej noci vyprevádzala milovaného muža a malého päťročného syna so strašným tušením, že už ich nikdy viac neuvidí.

NA KONI PRIŠIEL, NA KONI ODIŠIEL

Dlhé dni a noci cválal malý Benjamín v náručí svojho otca v konskom sedle, kým konečne dorazili do vzdialených Necpál. Keď prekročili prah rodového kaštieľa, vzbudili viac rozpakov ako radosti. Milosťpani Justová a  desať dietok neveriacky zízali na svojho manžela a  otca, ktorý im priniesol v  náručí živý darček, premeriavajúci si ich ospalými očkami. Nuž, úprimne povedané, nemožno im to vyčítať. Najviac bola rozladená pani Justová a ako sa tu traduje, vraj až do konca života jej náladu nič nevylepšilo.

Malému Benjamínovi tiež chvíľu trvalo, kým sa zadaptoval. Nevlastní súrodenci ho medzi seba nikdy neprijali, otcova manželka ho odstrkovala, ľudia hovoriaci pre neho úplne cudzím jazykom mu nerozumeli. No po rokoch sa tu naozaj udomácnil. Necpaly sa stali jeho osudom a on zas osudom tohto kraja. Keď začiatkom decembra roku 1902 vo veku 67 rokov nešťastne spadol z koňa a na následky pádu umrel, tunajší ho na poslednej ceste vyprevá- dzali s nesmiernou úctou a láskou. „Na koni prišiel, na koni odišiel,“ spomínajú dodnes.

Pokračovanie v ďalšom článku "Aj v Necpaloch sa žil Americký sen /2/".