Vzdelávanie teenagerov v oblasti duševného zdravia

Ste lektorkou edukačno-rozvojových programov, ktoré sú venované mladým ľuďom, akí sú dnešní teenageri?

Dnešní teenageri majú pomerne konkrétnu predstavu o svojom živote, sú veľmi vnímaví, dokážu sa rýchlo nadchnúť, neuniknú im detaily a vedia sa rozprávať na rôzne témy. Často ma prekvapia informáciami, ktoré by som od „detí“ v tomto veku naozaj nečakala. Tí, s ktorými sa v rámci našich programov stretávam, sú veľmi sčítaní a majú v mnohých oblastiach veľmi dobrý prehľad, takže musím byť veľmi dôsledná a dávať dobrý pozor na to, čo a ako im vysvetľujem. Vnímam sa skôr ako ich starší partner,  nie ako pedagóg, spája nás chuť učiť sa, zvedavosť a snaha pátrať po podstate vecí, po tom ako fungujú alebo nefungujú. Ja mám však  oveľa viac rokov a v určitých oblastiach o trochu viac vedomostí a skúseností. Tie sa im snažím v čo najväčšej miere sprostredkovať. Samozrejme je to potom už iba na nich, čo všetko si chcú z kurzu odniesť.

V čom sú iní ako Vaša generácia?

Nemyslím, že sú iní. Iba majú iné podnety ako sme mali my. Možno to majú v niečom jednoduchšie, v inom zasa zložitejšie. No v podstate riešia tie isté problémy. Dovolím si použiť slová Vladimíra Smékala: „mladí ľudia sú takí, akí sú alebo nie sú ich rodičia, učitelia a vzory a tiež takí, aká je naša spoločnosť“.

Prečo je podľa Vás dôležité teenagerov vzdelávať v oblasti duševného zdravia a psychológie?

Ak je ešte u detí šanca na pozitívnu zmenu, je to práve v tomto období, keď sa ešte formuje ich osobnosť. Ak majú nejaké bolesti a trápenia, naučia sa si ich sformulovať a porozumieť im, dokážu nájsť zdravý spôsob, ako ich vyriešiť. Alebo ak sa budú cítiť bezradne, nebudú sa hanbiť požiadať o pomoc, pretože budú mať istotu, že pomoc existuje. Porozumejú viac nielen sebe, ale aj svojim blízkym. Ak nadobudnú pocit, že svet je dobré miesto a každý problém je riešiteľný, nebudú zbytočne podliehať strachu, nebudú chcieť žiť v povrchnosti a dokážu si nájsť tie správne vzory. Myslím, že práve preto to má pre túto vekovú kategóriu veľký význam.

Akým témam sa na kurzoch venujete?

Snažíme sa objasniť základné princípy ľudského správania a prežívania, čo je to psychológia ako vedná disciplína a aké je jej praktické využitie. Študenti sa dozvedia viac o tom, ako funguje náš mozog, ako nás ovládajú emócie, prečo sme osobnostne každý iní, prečo sa napríklad hádame s rodičmi, ako sa vieme naučiť kriticky myslieť, s akými omylmi a mýtmi sa v psychológii najčastejšie stretávame, alebo čím sa nechávame v živote najviac ovplyvniť. Preberáme aj vážnejšie témy,  ako napríklad, čo sú to duševné ochorenia a poruchy osobnosti, ako ich rozpoznať,  ako sa brániť manipulácii, ako riešiť šikanu a tiež témy týkajúce sa látkových a nelátkových závislostí vrátane porúch príjmu potravy a sebapoškodzovania. Veľmi dôležitou témou je tiež destigmatizácia psychických ochorení a celková starostlivosť o naše duševné zdravie. Kurzy majú samozrejme konkrétne sylaby, ktoré sa snažíme dodržať, no častokrát od študentov prichádzajú spontánne aj iné témy, o ktorých sa chcú rozprávať - ktoré sme vopred neplánovali, ako som spomínala, oni vždy dokážu prekvapiť :)

S čím si teenageri väčšinou nevedia dať rady?

Myslím, že najväčšie problémy im robia vzťahy všeobecne, so sebou aj s druhými.  Pretože nemajú ešte odkiaľ čerpať skúsenosti, nemajú sa ani koho opýtať - pedagóg je autorita, rodičia im na to väčšinou odpoveď nedajú, alebo nechcú dať, pretože sa sami hanbia, ako to vtedy nezvládli, alebo pokazili... Mnohokrát im chýba niekto, od koho môžu na rovinu, bez okolkov povyzvedať všetko, o čom sa v rodine alebo spoločnosti nahlas nehovorí.

V čom robia rodičia najčastejšie chyby pri komunikácii so svojimi dospievajúcimi deťmi?

Zabúdajú sa vrátiť do čias, keď boli ako oni a zamyslieť sa nad tým, aké náročné to pre nich vtedy bolo. Možno teraz robia presne to isté, čo robili ich rodičia a vôbec sa im to vtedy nepáčilo ...

Je možné s teenagermi komunikovať tak, aby v nás videli spojenca a nie nepriateľa?

Tu mám pravdepodobne výhodu v tom, že som sa nestala mamou, nemám štandardný rodičovský pohľad a vnímam ich tak ako rovnocenných partnerov, aj sa k nim tak správam.  Zároveň viem pochopiť rodičov, čo asi v tomto období prežívajú a často sa s nimi v mysli prenesiem do mojej puberty a dospievania, kedy to mali moji rodičia so mnou extrémne ťažké… Určite je základom dobrej komunikácie vytvoriť si úprimný vzťah, ktorý je založený na vzájomnej dôvere.  Ak rodič berie dieťa ako partnera, nič mu nezatajuje a hrá s ním otvorenú hru, v ktorej má ale každý z nich svoje možnosti, práva, aj povinnosti. Veľmi dôležité je tiež samozrejme stanovenie hraníc, ktoré sa všetci snažia rešpektovať a dodržiavať. Funguje to najmä vtedy, ak je to dieťa od malička milované a „videné“. Teenager sa nestane „problémovým“ zo dňa na deň, takmer vždy ide o problémy, ktoré niekde roky „bublali“ pod povrchom a naraz vyeskalovali do podoby, ktorú už rodičia nevedia zvládnuť.

Mnohých rodičov chytá panika, keď sa ich začne ich teenager strániť, zatvára sa do izby, takmer nekomunikuje, má svoju partiu o ktorej takmer nič nevedia.. V rodine narastá tenzia, frustrácia, negatívne emócie. Čo s tým vieme spraviť?

V rodine, kde je správne nastavená komunikácia, hodnoty, rešpekt voči členom rodiny navzájom a láskyplné vzťahy väčšinou nedochádza k nejakým dramatickým zlomom, kedy by teenager úplne prestal komunikovať, alebo by sa úplne odstrihol od svojej rodiny. Rodičia, by si ale mali uvedomiť, že vedľa nich už nestojí bezmocné dieťa, ale takmer dospelý človek so svojimi potrebami, názormi, túžbami, snami.. Štádium separácie od rodičov je pre optimálny vývin mladého človeka veľmi dôležité a potrebné. Ide o prirodzený jav, ktorý treba rešpektovať a v adekvátnej miere podporiť.

www.akademiapsychologie.sk

www.life-academy.sk