15.11.2017 20:52

Čo pošteklí tvoje chuťové poháriky v Kolumbii?

Ak cestuješ ochutnávaj. Ak neochutnáš lokálne jedlo ako by si tam ani nebol/a. Jedno z miest, ktoré neustále cítim na jazyku je Medellín v Kolumbii.

Ulice nie sú také rozpálené, ako by som čakala. Dokonca nevidím ani palmy. Ale vidím ľudí. Ľudí sediacich na ulici pred svojim obchodom. Pred svojim biznisom a živobytím. Vidím ich rozprávať sa, hlasno sa smiať, gestikulovať a prekrikovať. Všetci rozprávajú v tú istú chvíľu, ale nikomu to nevadí. Všetci sú tak nejako vyčilovaní a spokojní takým tým jednoduchým spôsobom.

Na prvom rohu stretneme pani, ktorá tam vysmáža nejaké jedlo. Viac druhov jedál, ktoré jednoducho musíme ochutnať. Je to mastné, ale vynikajúce. Niečo ako naša šiska.

…koriander je jeho gastronomická achylova päta.

Tržnica. Prechádzame sa úzkou uličkou, ktorá je plná ľudí. Na oboch stranách sú kopy ovocia, ktoré som v živote nevidela. Okolo mňa všetci rozprávajú po španielsky a ja im nič nerozumiem. Všade niečo predávajú. Toľko farieb a vôní, ktoré chcem ochutnať! Dotknúť sa vráskavého ovocia, hrboľatej zeleniny, ochutnať tú divnú mazľavú vec, ktorá hádam ani nemá názov. Vďaka našim kamarátom, vieme, že to mazľavé je maracuja. A v pozadí všetkých týchto chutí a farieb je jedna, ktorá je najvýraznejšia. Koriander. Koriander je jediná vec, ktorú môj priateľ nedokáže ani cítiť. On miluje jedlo, jedenie a objavovanie chutí je jeho láska, no akonáhle má zjesť koriander, tú aromatickú zelenú bylinku, žalúdok sa mu obracia.

Jediné avokádo, ktoré poznám, je to, ktoré som videla u nás v obchode. A potom som uvidela to naozajstné. Veľké skoro ako sladký melón. Na ulici ho predávajú za 80 centov a majú ho plný vozík. Dokonca ani nemusím čakať týždeň, kým ho budem môcť zjesť. Mohla som ho zjesť hneď ako som prišla domov. A veru som ho aj zjedla. A nebolo jediné.

Na ulici stojí stánok na kolesách a v ňom dievča pripravuje nejaké nápoje. Nápoje všetkých farieb a vôní. Pripravuje pravé 100% džúsy. Odšťaví ti maracuju. Mango. Lulo. Pomaranč. Do malého pohárika dostaneš maracuju, ktorá je neobyčajne kyslá. Lulo, ktoré má po odšťavení hustú bielu penu.

Na ďalšej ulici stretneme pána, ktorý odšťavuje cukrovú trstinu. Drží palicu trstiny a listuje ju v nejakom stroji. Zo stroja potom vyteká zeleno-žltá tekutina, ktorú si môžeš za pár centov kúpiť. Trstinová šťava je zmiešaná s ľadom a limetkami a keď ju ochutnáš na tú chuť už nezabudneš. Prirodzene sladkú. Pripomína mi detstvo, aj keď som nič také v detstve nemala. Je to ako tá najlepšia cukrová voda, akú som v živote pila.

Kolumbia vonia ako teplé a sladké šišky, posypané troškou koriandra. A chutí ako avokádo.

Kolumbia sa ti vpíše pod kožu. Všetko čo ochutnáš, ucítiš, španielčinu, ktorú okolo seba počuješ to všetko vytvára jedinečnú atmosféru, ktorú nikdy nezabudneš. A budeš ju neustále cítiť , keď si na ňu spomenieš.

Viac o jedle v Kolumbii nájdeš v mojom článku Kolumbia je láska a láska ide cez žalúdok.

Twovelers

Zdroj: http://twovelers.com/sk/kolumbia-je-laska-laska-ide-cez-zaludok/

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu
Twovelers je spojením dvoch vecí dôležitých v mojom živote - lásky a cestovania.

Chceš vědět, když Twovelers přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.