Demotivácia ’20

Na úvod chcem povedať, že všetko čo sem píšem je iba moja skúsenosť a môj názor

Hneď ako som úspešne zmaturovala myslela som si že sa zamestnám. Na výšku som nešla, lebo som v nej časom prestala vidieť zmysel. Vždy ma bavili veci ako fotenie, psy, a písanie a na to predsa výšku mať nemusím. Myslela som si že zamestnať sa bude ľahké. Veď denno dene počúvam ako je roboty veľa a je aj veľa nezamestnaných, ale vraj preto, že nechcú robiť. Keďže som v tejto sfére bola nováčik, považovala som sa za človeka, ktorému robiť nevadí. Pokiaľ to bude za dobré peniaze, a budem amť popri tom aj čas na seba, zarábať peniaze sa musia. Bolo mi to vštepované od malička takže som s tým už v podstate vyrastala.

Začala som si pozerať inzeráty v okolí mesta. Natrafila som ich dosť v odvetví financií, a keďže som s tým ešte nemala skúsenosť, hovorím si : „Okay, nemám čo stratiť” veď všade bolo písané práca v kancelárii a 1000€ v hrubom. No neskús to.

Všetko sa zmenilo keď som prišla na pohovor. Veľa mi toho povedať nechceli. Vraj pôjdem na školenia, kde ma všetko naučia, praocvný čas je maximálne flexibilný a počítať tam nemusím. Predpokladaný nástup zajtra.

Znelo to priam ideálne a až moc jednoducho, ale keďže som skúsenosti nemala, prišlo mi to celkom v pohode. Veď za pokus nič nedám.

Na druhý deň som sa dozvedela o čosi viac. Povedali mi že sa jedá o predaj poistení a podobných vecí, vraj musím kontaktovať ľudí v mojom zozname a až keď s nimi uzavriem zmluvu, až vtedy mám bonusy a prémie a podobne. Keďže veľa mojich známych má na tieto veci svoj striktný názor, vedela som že úspech v podobnom odvetvý bude priam nulový.

Uchádzala som sa o prácu z ľuďmi a technológiami, keďže som dosť komunikatívna a telefóny a všetko okolo nich dosť sledujem. Nebolo to však také jednoduché. Vždy som sa dostala do spoločnosti kam šlo buď o podomový predaj alebo o ponuky cez telefón. Takéto niečo nie je zlé, pokiaľ človeku nevadí ustavičné odmietanie a demotivácia zo strany zamestnávateľa.

Skúsila som teda niečo iné. Recepčná neznela zle, pokiaľ som si neodtrpela 12ku. Myslela som že ma porazí. Plat 600€ v čistom. Na to, že som bývala v meste kde sa prenájom pohybuje v číslach od 500-600€ mesačne, to bolo dosť oničom ale rdoina mi povedala že mi pomôže. Žiaľ, ani tu som nevydržala dlho, lebo hneď ako sa dozvedeli že mám jazykové gymnázium, poslali ma preč. vraj oni ma to učiť všetko nebudú a keď neviem fakturácie, nemám tam čo robiť.

V poslednej práci som vydržala 3 dni. Boli sme tam dve mladšie nové, vo veku 20 rokov. Personalistka nám povedala že budeme mať 3 di na zaučenie a za tie 3 di sa všetko naučíme. 1. deň prebiehal super. Mali sme 1. deň školenia a všetko nám vyvsetlovala a znelo to zaujímavo. 2. deň školenia stále odbiehala preč a nemali sme z toho nič iba znechutenie, keďže veľa vecí čo nám rozprávla boli dosť narýchlo a nemali sme si ich ani šancu zapamätať. na 3. deň, kedy sme sa mali pomaly pripravovať na prácu som ráno prišla sama. Hneď ma posadila na linku, a oznámila mi že kolegyňu vyhdila. Na otázku prečo, vraj ju bolela hlava a vraj jej to nešlo. Z nejakých dôvodov som tomu nechcela veriť, a mala som pocit že podobný osud čaká aj mňa.

Stalo sa. ŠKolenie sme nemali, iba som počúvala rozhovory volajúcich a pýtala sa ma otázky, preberané z predošlého dňa. Avšak aj napriek mojim správnym odpovediam spokojná nebola.

Dala ma volať, aj n apriek tomu že som jej povedala že sme mai mať školenie a ešte na to nemám vedomosti. Strčila mi ruky paier a volaj. Po 5neúspešných pokusoch ma vyhodila.

Mohla by som opísať viac príhod správania sa zamestnávateľov, ale myslím že by to bolo zbytočné. Každý kto sa snaží o zamestnanie a povehal toho veľa vie ako to funguje.

Skôr sa zamýšľam, prečo by som mala robiť pre niekoho, kto si ma ako zamestnanca neváži a pohŕda mnou.

Pred coronou som mala ísť do Holandska za 1000€ / mesiac v čistom. 8h denne 5 dí v týždni. Takéto peniaze sa na Slovensku zaronbiť nedajú. Tu chce každý iba aby človek drel za pár eur a nemal ani čas na seba iba na robotu, ktorá je ťažko deprimujúca a človek sa v nej necíti vôbec dobre. Lenže to nikoho nezaujíma.

Kedysi som si myslela že výška nie je potrebná, no dnes som svoj názor trochu pozmenila. Výška má svoj zmysel, ale iba ak človek študuje niečo, čo má skutočne dobré uplatnanie. Napríklad taký psychológ či psychiater. Pokiaľ chce ísť človek na výšku iba preto aby nemusel robiť a sám nevie čo chce, potom môže ísť zrejme iba do výroby alebo do zahraničia, pretože v našej krajine uplatnenie za dobré peniaze nenájde. Z mužmi je to trochu iné. Môže robiť na stavbe, alebo v podobnom odvetví, kde si vie super zarobiť. Žena túto možnosť nemá, čo je si myslím dosť nefér.

Zaujímalo by ma aký máte na to pohľad vy, preto mi dole do komentára prosím naíšte vaše skúsenosti a názory

(gramatika nie je moja silná stránka, preto keď tu nájdeš chyby, jednoducho ich ignoruj dík :) )

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu
Knihy, vzťahy, príbehy, zvieratá a veľa ďalšieho

Chceš vědět, když DollyCat přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.