Môj bucket list- Francúzska riviéra

Vstávam. Zisťujem, že leto je predo mnou a ja nemám žiaden extra plán. Chcem cestovať. Túžim ísť do Francúzska. Provincia. Nice, Cannes, Monaco, Saint-Tropez. "Okay Wizzair, som tvoja!"

Dlho som chcela urobiť to, že by som sa z dňa na deň rozhodla, na vlastnú päsť, odcestovať niekam. Hocikam. Skúsiť, či to zvládnem. Nájdem odvahu. Toto leto na to bolo ako ušité. Nič ma tu nedržalo a taká to nová skúsenosť by bola len prínosom. Tak poďme na to. Destinácia: Francúzska riviéra.

Pôvodne som chcela ísť cestovať sama. Vyskytli sa samozrejme obavy. Myšlienka na to, že by som šla tak ďaleko a na takto dlho bola síce vzrušujúca, ale nakoniec som sa rozhodla, že vezmem aj maminu a oplatím jej to, že som jej dieťa.

Letenky sú vybavené, ešte to oznámiť mamke a o páru dní môžeme vyraziť. "Momi? Ahoj, piateho augusta ideme do francúzska!" Prvotne si myslela, že žartujem no postupom času tento fakt prijala a napočudovanie sa aj celkom tešila.

Nastal deň odletu. Vstávame. Je 7 hodín ráno a vyrážame z Bratislavy na letisko do Viedne. Bolo obrovské. Na moje pomery. Mamina v ňom však nedávno strávila skoro celú noc, takže tam už bola zabehnutá. And I mean literally.

Nastal prvý problém. Museli sme si dokúpiť extra batožinu za 20 eur, pretože bola až príliš veľká. (S tými rozmermi by mi mal vážne niekto pomôcť.) Anyway.. Mohlo nám už aspoň napadnúť dať do nej moju veľkú opaľovačku, ktorú som si poctivo našla na minuloročnom Grape-festivale, a ktorú mi teta na letiskovej kontrole neschválila, lebo vraj "this is too big" a naša krásna backround story o tom, ako nás nemôže rozdeliť, lebo nás spojil sám osud, ju vážne nezaujímala. Maminu ešte skontrolovali na výbušniny, porozčuľovala sa, že ona nie je žiaden terorista a môžeme letieť.

Ahoj Nice!

Prvé momenty boli dosť dramatické. Už som sa vôbec nečudovala, prečo maminu na letisku kontrolovali na výbušniny. Mala som pocit, že mi po ceste úplne vybuchne. Keď sme došli do Nice, 2x sa na mňa pohnevala a odišla. Ona chce kávu. Jej je horúco. Ona sa na to môže vykašľať. Kde ideme? Ona si chce sadnúť. Prečo tu sedíme? Ako malé dieťa. Ja.. proste som nechápala. :D

V takýchto momentoch som si veľmi dobre uvedomovala, že som niekedy bola rovnaká. Život mi teda vystavil riadne veľké zrkadlo. I felt really greateful for my friends. Za to, že ma vzali pod svoje stany, chaty, turistiky, rôzne boje o prežitie, brigády v zahraničí a vykresali zo mňa úplne niekoho iného. Za to, aký človek som dnes vďačím vo veľkej miere aj im.

Všetko sme to však spoločne prežili. Ubytované sme boli cez Airbnb u Patricka. Bol to černoch, fakt že čierny. Bola som fascinovaná stáť pri ňom tak blízko. Privítal nás, nechal nám kľúče a odišiel. What a pleasure! Bol tam dosť smrad. Nie žeby tam nebolo čisto, len taký ten ich iný pach. Tuším, že to bola aj moslimská štvrť, čiže to s tou vôňou vytváralo skutočne čarovnú atmosféru.

Po ubytovaní už bolo dosť neskoro, ale slnko ešte svietilo, tak sme sa šli pozrieť na najbližšiu pláž.

Mamka večer uvarila skvelú večeru. Škoda, že som sa bridila jesť jeho príborom. Pršteky mám však zdravé!

To be continued...

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když cerevkova.bianka přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.