Mala som skvelý sex. A potom som zistila, že to vlastne nebolo to, čo som hľadala.

alebo o tom, že ak dvaja hľadajú to isté, neznamená to, že to isté nájdu.

"Mali by sme to ukončiť", povedal a mne zamrzol úsmev na tvári.

"V pohode" počujem sa ako hovorím a moju myseľ zatiaľ začína zachvacovať panika.

"Chceš vedieť prečo?" pýta sa ma, ako by ho bavilo zabíjať klinčeky do pomyselnej rakvičky môjho dávno pochovaného srdca.

Začínam pobehovať po byte a chvatne si zbierať vlastné veci. Pomaly začínam cítiť to, čo som očakávala a tak s posledným zvyškom svojho predstieraného pokoja kráčam mimo jeho dohľad.

Známy pocit ma zastihne v kúpeľni. Chce sa mi kričať, plakať a prosiť, chce sa mi vyliať zo seba všetku zlosť nových aj starých nezahojenýh rán a vybiť si ich na ňom. Nemôže za všetko, no je tam a pridáva do môjho súkromného oceánu krívd a bolesti. Nemôže za hlboko zakorenené rany, ktoré sa mi stali keď sme ešte ani netušili o vzájomnej existencii. Len je tam a pridáva do môjho oceánu bolesti, neférového zaobchádzania a zatrpknutého, neuveriteľne unaveného sebavedomia.

Spamätaj sa, potlač to a znova nasaď svoju masku, to zvládneš, veď v tom máš roky praxe.

A tak aj robím, vychádzam z kúpeľne a s kamennou tvárou si sadám k nemu na gauč.

Jediné, po čom túžim je objať ho a ešte raz cítiť jeho vôňu. Vonia správne, vonia ako istota a pokoj, ako kus záchrannej dosky, ktorú som našla keď som si myslela, že sa vo svojom oceáne utopím.

On to nevedel, no ja som tápala a z posledného dychu sa snažila udržať hlavu hore a neutopiť sa.

A vtedy som spoznala jeho, chlapa bez zbytočných mne tak dobre poznaných pretvárok, nesmelého človeka, neuvedomujúceho si svoju vlastnú silu, ktorý v sebe našiel chuť zariskovať a skúsiť žiť pre moment.

Keby len vtedy vedel, aká som stratená a keby som ja rozumela, že je nefér na neho hádzať toľko zodpovednosti.

Načahujem sa a posediačky ho v tichosti obijímam, snažím sa zapamätať si jeho voňu, ten pocit kľudu a prinútim sa ho pustiť až vtedy, keď sa zo mňa prederie k povrchu moje druhé ja.

Moja obrana, ktorá útočí na druhých, aby zamaskovala moju slabosť. To ja, ktoré sa živí z každej bolesti, pomsty a trápenia, to ja, ktoré sa vyzbrojilo najhoršími verziami samej seba a teraz sa mu chystá sebavedome tvrdiť, že pre ňu nikdy nebol ničím iným, než rozptýlením.

Tentoraz je to však iné, zabolelo ma to. Povedal, že ma vlastne nikdy nechcel spoznať a šlo mu len o jedno, že moje priateľstvo je pre neho prekážkou. Za čas, ktorý sme spolu strávili nenašiel na mne ani jediný dôvod, prečo sa so mnou priateliť.

Včera to bol človek, ktorému som dala svoje telo. Dnes mi oznamuje, že už ma nechce vidieť.

A práve preto môžem siahnuť na skutočné dno svojich predstáv a urobiť ich skutočnými.

Myslí si o mne, že som žena, ktorá je schopná skákať z chlapa na chlapa, že sa vyspím s každým, kto na mňa ukáže prstom?

"Myslí" odpovedá mi svedomie a vyťahuje spomienku z pred pár týždňov, keď sa ma opakovane vypytoval, či je jediný s kým spávam.

"Okej, tak mu to povedz, ukáž mu svoje najhoršie predstavy a pretav ich do skutočnosti, tak či tak ho vidíš naposledy, nechaj ho v tom, že si obyčajná špina, to je to, čo predsa robíš vždy."

A ja ho ako vždy počúvnem a z hĺbky svojej zraniteľnosti toľkokrát pretretej na čierno vyslovujem svoj ortieľ.

"Nič sa nedeje, pôjdem si za ostatnými, s ktorými som spala, vždy sa niekto nájde."

A má to, nech si nemyslí, že som sa po rozchode zrútila a on bol ten čo ma z toho dostal. Už mi viac nezáleží na tom, čo si o mne pomyslí. Nechce ma vo svojom živote, načo sa mu mám naďalej snažiť ukázať, že za to stojím?

Nezaslúži si poznať to, že som bezbranná a že to bol on, ktorý mi svojou bezprostrednosťou a priateľskosťou dal ten známy pocit spontánnosti a sebavedomia.

Načo má vedieť, že všetci tí chlapi, ktorí to za tú krátku chvíľu na mňa pred ním skúsili, našli vo mne po pár pohárikoch a úvodných bozkoch len odvrhnutie, slzy a zbabelé úteky z auta, bytu, domu.

Nepotrebuje vedieť, koľkokrát som odmietla iného chlapa, pretože som vždy našla výhovorku, prečo nie.

Nemusí vedieť, že mi ublížil, keď si ma tak ľahko vyškrtol zo života.

Chce ma vidieť ako špinu? Nech sa páči. Vybavené.

A tam končí príbeh jednej jesene môjho života. Ďalší chlap, ktorý vo mne nevidel okrem nahého tela nič iné. A ja som si neprávom nahovárala, že on to zvládne. Že som okrem neskutočne skvelého sexu našla aj priateľa do nepohody.

Ak nič iné, tak som sa aspoň poučila, že ak chcú dvaja to isté, nikdy to nie je to isté.

Zvláštne, ako ti dokáže chýbať niekto, koho si vlastne nikdy nemal.

.

A toto som ja.

Len ďalšia zranená duša, ktorá robí čo vládze, aby prežila v tomto svete pretvárky, lásky bez citov a sexu bez lásky.

Aspoň som znova o kúsok bližšie k tomu, aby som zistila, čo hľadám.

Sleduj, môj denník je napísaný rumom.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
5
Odeslat správu
Vždy to tak robí. Spadne do toho príliš skoro, zaujíma sa priveľa, chce mu dať hneď všetko a keď sa to rozpadne, vylieva si unavenú dušu na papieri.

Chceš vědět, když thediaryofvladis přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.