Z druhej strany sveta - Vietnam

Vo Vietname sme strávili skoro 2 týždne. Ako ďaleko sme sa dostali na motorke? Prečo sa nám sever páči viac ako juh? A aký mám na túto krajinu názor?

V piatok, 23. 11. vyrážame zo Sydney do Ho Chi Minh(bývalý Saigon). Let trvá necelých 9hod. a prichádzame do veľmi teplého a vlhkého počasia. Samozrejme po výjdení z letiska sa na nás vrhajú rôzny taxikári a iné “biznisy” ktoré nás chcú dostať kam si len povieme. Samozrejme za vysokú cenu. Berieme bus za 20k dongov čo je necelých 0.80€ a vystupujeme kúsok od nášho airbnb. Odhadzujeme si veci a ideme sa trocha prejsť mestom. Prežívame troška šok. Toto nie je civilizovaná Európa, ani Sydney alebo Zéland. Samozrejme premávka je čistý chaos ale po chviľke sa učíme že ak chceme prejsť na druhú stranu, jednoducho stačí ísť, motorky sa nám vyhnú, niektoré autá tiež. Busom radšej uhýbame my. Na každom rohu sú malé plastove stoličky s miestnym streetfoodom, prípadne ľudia predávajúci všelijaké ovocie alebo zeleninu. Tento streetfood radšej nechutnáme, neviem si predstaviť v akom stave sú potraviny keď sú len tak vonku v takomto teple. Keď že sme prišli dosť neskoro večer, kupujeme si len pitie, niečo malé na jedenie v miestnych potravinách a ideme spať.

Na druhý deň máme plán jasný. Zakúpiť sim kartu a skúsiť požičať alebo kúpiť motorku. Po poldňovom hladaní máme sim kartu a už ostáva len motorka. Rozhodujeme sa pre kúpu, vychádza to skoro rovnako ale ak sa v zdraví vrátime späť, motorku možeme predať ďalej.

Bohužiaľ počasie nám trocha komplikuje plány. Ešte večer nám príde emergency sms kde sa píše že tajfún udre túto noc na Saigon. Na druhý deň ráno sa budíme do veľmi upršaného dňa a dohadujeme si kúpu motorky na ďaľší deň. Celý deň výdatne prší a večer to vyzerá ešte horšie. Ulice sú zatopené, vody je tak nad kotníky, brodíme sa ak chceme prejsť po ulici. Avšak na miestnych nie je vidno nejaký strach alebo prekvapenie. Väčšina z nich sa na tom smeje alebo sú prosto len zvyknutý. My však dúfame že voda na druhý deň zmizne a budeme sa môcť pohnúť ďalej.

Prosby boli vypočuté a na druhý deň nie je nikde ani kvapka vody. Naozaj netuším kam zmizla.

Kupujeme motorku od Chorváta, ktorý nám dáva ešte dobré typy kam ísť, načo si dať pozor a kde ostať na noc. Opúšťame Saigon a do západu slnka sa stíhame dostať do Phan Thiet.

Cestou začíname spoznávať vietnamské cesty a premávku. Nie je to také peklo ako v meste ale aj tu si treba dávať pozor. Hlavne na autobusy, väčšie dodávky a kamióny. Veľa ľudí na nás trúbi a máva nám. Možno je to aj motorkou, ktorá je vojensky zelená a má na sebe vlajku Vietnamu.

Za tmy prichádzame do Phan Thiet. Vysvietene mesto plne rezortov a reštaurácií, avšak my sa ubytovávame kúsok ďalej od centra. Miestny vie našťastie trocha po anglicky a i keď to nie je luxus, jednu noc to v pohode prežívame. Pho na raňajky je samozrejme povinnosť. Vydávame sa smer Da Lat.

Sem už cesta až tak bezproblémová nie je. Skoro polovicu cesty ideme horskou cestou, ktorá je dosť rozbitá a tak cítime každú jamu. Navyše začína pršať a nás bolia z motorky zadky.

Približne o 16tej prichádzame do Da Latu a do backpackerského hostelu, na ktorý sme dostali odporúčanie. Pobyt tu bol naozaj super, atmosféra v hosteli veľmi príjemná. Ostávame dve noci a uvedomujeme si že motorky máme dosť. Trocha sme to neodhadli a skutočne sa nedá veľa precestovať iba v tričku a kraťasoch. Navyše sme obaja nachladli a ešte nás aj spálilo slnko. Veľmi radi sa vraciame späť do Saigonu. Zatíname zuby a dávame túto cestu na jeden krát. V Saigone sa toto rozhodnutie ukazuje ako správne. Motorka sa kazí kúsok od nášho hotela. Nechávame ju v uličke a ideme odpočívať. Na druhý deň sa vraciame k motorke. Našťastie je celá a aj nádrž plná. Predávame ju miestnemu mechanikovi za vyše milión dongov a aspoň niečo sa nám vracia. Skutočne neviem, čo by sme robili keby sa pokazila niekde v strede Vietnamu, kde anglicky nikto ani necekne. Unavený z motorky, spálený a polochorý si kupujeme letenku do Hanoju a slubujeme si, že cestovať diaľky budeme už iba letecky.

Po dvoch presunoch nášho letu sa pred polnocou dostávame do Hanoju. Objednávame si auto cez grab(uber) a po veľmi divnej jazde s miestnym zaspávame na hosteli.

Na druhý deň sa prechádzame mestom, zastavujú nás miestny a fotia sa s nami, niektorý sa chcú rozprávať resp. precvičovať si angličtinu. Nechápem prečo sa chcú fotiť, ale lekcie angličtiny tu potrebuje veľmi veľa ľudí. Na druhý deň si rezervujeme celodenný výlet do Ha Long zálivu. Bus nás vyzdvihne na hoteli, dostaneme vodu, obed na lodi, 4hod. plavba zálivom a cesta späť. Iba 32€.

Pred 8mou ráno na nás už čaká tour guide pred hotelom a po tom čo naberieme ešte zopár ľudí ideme smer Ha Long. Cesta tam trvá niečo cez 3 hodiny. Už polhodinu pred cielom sa dajú vidieť skaly vytŕčajúce z vody.

Tour guide nás vedie k lodičke ktorá na nás už čaká. Ale pred plavbou ešte jedlo! Okrem ryže, hranoliek a zeleniny tu máme krevety, chobotničky, rybu ale aj vietnamské jarné rolky. Vyrážame z prístavu a pomaly sa dostávame k prvým skalám. Lodí je tu neuveriteľne veľa, vidno že z toho miestny ťažia maximum. Samozrejme nečakajte azúrovo modrú vodu ako možete vidieť niekde na google obrázkoch. Voda je mútna a pláva v nej celkom dosť plastov. Každopádne miesto je to veľmi pekné a po zopár fotografiách už len sedíme a pozeráme sa na okolie a na všetky tie skaly. Znova je mi smutno z niektorých turistov, ktorý len vybehnú von, spravia si fotky, odfotia seba a idú späť do lode.

Zastavujeme v maličkom prístave. Nachádza sa tu obrovská jaskyňa. Miestny ju vraj našiel tak, že nasledoval opice. Tie však nevidíme i keď tu všade naokolo vraj žijú.

Posúvame sa ďalej. Na malej platforme pri útesoch si v rámci tour možete požičiať kayak a ísť objavovať útesy a jaskyne sami. My sa rozhodujeme pre “bamboo boat” kde sa zmestia 4 ľudia a pádluje miestny. Ja si tak možem v kľude fotiť a nebáť sa že sa s kayakom prevrhneme.

Po tom, čo sa všetci z lodičiek a kayakov vrátili späť, znova nastupujeme na loď a ideme smer prístav. Busom na hostel je to znova niečo cez 3 hodiny.

Posledný deň vo Vietname už len zabíjame v Hanoji, meníme posledne peniaze na usd a pripravujeme sa na odchod do Bangkoku.

Tipy: Pokiaľ sa niekto rozhoduje či Ho Chi Minh(Saigon) alebo Hanoj, určite Hanoj. Veľmi veľa ľudí, v prípade že chcú precestovať krajinu, volí ísť zo severu na juh. Ďaľšia vec je, že sever je krajšia časť Vietnamu ako juh. Ak by ste tu boli v čase ako my (november/december) počasie je tu akurát, max. 30 stupňov. Hanoj je bývale hlavné mesto francúzskej indočíny čiže tu je nádych európy.

V Saigone bolo až odporne dusno a vlhko. Navyše mesto nám neprišlo tak “civilizované” ako Hanoj.

V prípade že chcete precestovať krajinu na motorke, určite sa treba dobre pripraviť. Či už dlhé gate alebo mikina sú samozrejmosť + pršiplášť. Pri jazdení vďaka vetru nie je slnko až tak cítiť ale spáliť dokáže riadne. Je lepšie motorku kúpiť ako požičať. Pri požičaní chce väčšina spoločností zálohu, cca $1000. Motorku, ak vám vydrží, môžete potom samozrejme ďalej predať a aspoň niečo sa vám vráti späť. Predať motorku viete aj mechanikom alebo spoločnostiam, ktoré prenajímajú skútre. Ideál je ale asi pomôcť inému cestovateľovi.

Na čo si dať pozor: Vietnam je znamý rôznymi "scams" ale dá sa im v pohode vyhnúť. Samozrejme nebrať prvý taxík z letiska, ktorý ponúkajú. Ak aj nemáte na výber, zjednávajte, prípadne povedzte že máte iba nejakú sumu a tej sa držte. V Saigone chodí “žltý bus” za 20k dongov rovno z pred letiska. Chodí cez hlavné trasy v meste. Určite nebrať rikše a pododné výmysly. Fajn alternatíva je Grab aplikácia ale samozrejme vyklikať to cez appku, aby ste videli sumu. Väčšinou si ešte vypýtajú letiskový poplatok, 10-15k dongov. Nenasadať len tak do áut alebo na skútre!

Určite nezamieňajte peniaze na letisku. Dobrý kurz vám skoro vždy dajú v zlatníctvach. V banke vám peniaze nezamenia.

V prípade že cestujete motorkou je fajn vedieť čo robiť pri policajtoch. Políciu najviac zaujímajú dodávky a kamióny. Tie zvyknú odstavovať. V prvom rade ak si všimnete policajtov, žiadny očný kontakt. Proste sa pozerajte pred seba alebo kdekoľvek inde. Ak vás aj zastavia, vytiahnite klúče a dajte si ich do vačku. Týmto zabránite aby vám skonfiškovali motorku. Nehovorte anglicky! Hovorte na nich normálne slovensky. Ak ste viacerí, normálne sa bavte po slovensky. V prípade že nedajú pokoj majte pripravených niekde bokom 100 až 200k. Povedzte, že toto je všetko čo máte, resp. naznačte gestom. Ak by vám ani tak nedali pokoj vyhrážajte sa ambasádou. Vraj neznášajú papierovačky. V prípade že si vypýtajú pas, asi by som im ho ukázal, ale nedával do ruky. Vietnamské víza máte totižto nalepene v pase. Ak chcete ísť do Mui Ne(známa oblasť na juhu vďaka plážam a piesočným dunám) nechoďte na motorke! Vezmite si radšej bus. Polícia tam má posilnené hliadky a dáva si pozor na zahraničných turistov. Pokiaľ nemáte medzinárodný vodičák, zabavia vám motorku.

Čo sa týka nakupovania na trhoch vždy zjednávajte. Prípadne použite taktiku “to je všetko čo mám”.

Na preplnených miestach si treba dávať pozor na vreckárov. Ideálne si prehodiť batoh dopredu alebo mať najcenejšie veci niekde vo waist bagu.

Vodu z kohútika by som neskúšal, neodporúča sa. Tak ako v celej južnej Ázií. Street food jedine niekde kde je viacej ľudí, hlavne zahraničných. Ceny sa pohybujú max. do 80k dongov.

A môj názor na Vietnam? Dlho som rozmýšlal ako túto krajinu zhodnotiť. Vedel som že toto bude iný typ dobrodrúžstva než zdrhnutie do Sydney alebo precestovanie Zélandu. Aj tak som ale dostal facku po príchode sem. Je jedno kde ste či Hanoj, Saigon alebo Ha Long bay. Vietnam je chudobná krajina. Ulice smrdia, ľudia vyhadzujú odpadky z okna alebo len tak pustia sáčok alebo fľašu na ulici. Ako povedala moja mama: “Kde je chudoba, tam je neznalosť o životnom prostredí”. Chodníky sú v dezolátnom stave, väčšinu času chodíte po ceste. Ľudia sú veľmi priateľský pretože vedia, že máte peniaze. Beloch je tu chodiaca peňaženka. Samozrejme sme narazili aj na miestnych, ktorý boli milý a pomohli nám aj keď od toho nič neočakávali. Takých ale nenájdete bežne na uliciach a už vôbec nie na trhoch.

Očakávajte že dostanete vyššiu cenu než domáci. Raz som kupoval vodu, Vietnamec ju mal za 10k ja za 30k. Pár krát nám odmietli aj pomôcť z motorkou alebo so zamenením peňazí, pritom domácich veselo obskakovali.

Inak má Vietnam určite čo ponúknuť z prírody, miestnej kuchyne a mnohých chrámov, ktoré tu sú. Stále je tu však veľa priestoru na zmenu a rozvoj.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu
22 rokov

Chceš vědět, když cpatrick_ přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.