Ako sme sa nakazili cestovaním (3.časť)

Prvá noc v Kutaisi je za nami a naše putovanie po Gruzínsku pokračuje...

Ráno sa nám vstávalo ťažko. Ale museli sme. Na pláne bola návšteva rodiska Stalina, mesto Gori.

Po raňajkách, pozostávajúcich z vydampstrovaného melónu a chakhapuri s príchuťou mravcov, sme si spakovali veci a vydali sa na prechádzku cez mesto. Hľadali sme dobré miesto na stopovanie.

Velmi zaujimavy styl okien

Kravicka sa pasie na sidlisku

Asi po pol hodine kráčania sme narazili na taxikára, ktorého sme odmietli a išli ďalej. Potom sa nám ponúkol ďalší. Začalo popŕchať, tak sme uvažovali či nakoniec predsa-len nepôjdeme taxíkom.

Odmietli sme ho, pretože nechcel znížiť cenu, do čoho sa priplietol prechádzajúci taxikár. Vadili sa tam ako sliepky, ale nakoniec si nás ukradol a naložil, horko ťažko, do auta. Skvele nám to padlo, kedže stopovať v daždi nie je nič moc.

Trochu sme si pospali v aute, pokochali sa prírodou, Šimonovi prišlo zle. Tak nám taxikár zastavil na benzínke a každému kúpil zmrzlinu. Rodinný výlet ako vyšitý.

V Gori nás pyšne vysadil pri Stalinovom múzeu, do ktorého sme nakoniec nevkročili. Nechcelo sa nám dávať za vstup 10 lari. Namiesto toho sme išli pozrieť zrúcaninu pevnosti.

Pepi,co robis tomu chudakovi?!?! :D

Utáborili sme sa vedľa obrovských sôch bojovníkov, ktorým chýbala buď noha, ruka, a v horšom prípade, oboje. Rozdelili sme sa na dvojice, chalani šli preskúmať zrúcaninu ako prvý, a potom my, baby.

Táborisko

Boli sme rady, že nás vietor neodfúkol, kým sme vyšli na kopec. Ale výhľad stál za to. A bol zadarmo! :D

Výhľad na Gori

Po ceste dolu sme stretli dvoch mladých strážnikov, ktorí nehovorili po anglicky, ale aj tak nás pozývali na čaču, fotili sa s nami a nakoniec nám ukázali, kde zoženieme jedlo a rozlúčili sme sa.

Stretnutia tohto typu počas ciest vždy potešia.

Po nákupe sa začalo stmievať, preto sme sa chceli utáboriť v rozostavanej budove. Veď určite bude prázdna. Omyl! Objavil sa chlapík, ktorý nás vyhnal preč, ale aspoň bol taký milý a poradil nám, že si stany môžeme postaviť vedľa na kopčeku za bytovkami. Tak sme aj urobili.

Keď sa už zotmelo, započuli sme zdola hlasy. Pasťo sa podujal a išiel to tam preskúmať. Boli to dvaja gruzínski chalani, krátiac si čas pri pive. Tak sme sa k nim pridali. Chalani im ponúkli slovenské domáce. Pripojil sa aj ich kamoš, ktorý priniesol rajčiny, uhorky, chlieb. Na Slovensku si dáme k pivu akurát tak čipsy, horalky, a pod. Gruzínci idú na to zdravšie ;)

Párty bola skvelá, aj keď chalani hovorili len po gruzínsky a rusky. Okolo druhej-tretej ráno sme sa rozlúčili s tým, že ráno nás jeden z nich príde pozrieť.

Prišli sme k stanu a zistila som, že mám jednu tyčku zlomenú. Paráda! Možno to bol vietor, možno tie veľké psy, ktoré sa nám obšmŕdali okolo stanu a skoro nám ho ošťali.

Tie výhľady zo stanu milujem.

Každopádne sme spali veľmi zaujímavo a do rána sa nám stan skoro celý zrúcal. Ani to nám nezabránilo spať do dvanástej, ako sme to mali s Pepou vo zvyku. :D

Potrebovali sme energiu na ďalší deň, hoci sme vtedy ešte netušili, čo sa bude diať ďalej...

(pokračovanie nabudúce ;) )

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu
Rada cestujem alternatívnymi spôsobmi a rada si počas cestovania zapisujem zážitky do denníka. A ešte radšej sa s nimi podelím.

Chceš vědět, když AlexTravelJunkie přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.