Příběhy

Stále nestála /7/

13.3.2018 10:43
Panika, strach a úzkosti.

Mojím odvekým problémom bolo, že som beznádejná romantička. Vždy som dávala 100%, vždy som bezpodmienečne ľúbila a napriek akýmkoľvek prekážkam som bola ochotná bojovať za človeka, ku ktorému som pociťovala tieto city. Avšak málokto, je ochotný bojovať za niečo, čo nevidí na dlho.

Odmaturovala som prekvapivo dobre, všetky tie nervy boli v konečnom dôsledku zbytočné. V tom momente som nemyslela už na nič iné, iba na vysokú školu a nadchádzajúci festival, ktorý nás čakal.

Fungovali sme prekvapivo dobre, on ma ťahal vďaka svojej kľudnej, vtipnej a milujúcej povahe a ja… popravde som ani nevedela, prečo bol so mnou a čo na mne videl. Nechcela som sa nad tým ani zamýšľať, lebo ako náhle som s tým začala, moje nízke sebavedomie začalo premakanú hru proti mne, kedy som skončila zdeptaná, že v skutočnosti si chce len užiť. No napriek týmto myšlienkovým procesom mi svojim správaním dával najavo, že to myslí úprimne.

Psychika je veľká sviňa. Častokrát iba obyčajné spomienky a zlé skúsenosti dokážu človeka tak silno poznačiť, že bude potrebovať neskutočné množstvo energie na to, aby prekonal traumu nimi spôsobenú.

Rovnako tak to bolo aj pri mne a festivale. Z posledného vzťahu som si odniesla veľmi zlé skúsenosti a ešte horšie spomienky, keďže čas ich pozmenil a ony nadobudli enormné rozmery. Preto, keď sa čas do fesťáku krátil a čoraz ďalej sa to stávalo hmotnejším a skutočnejším, začal ma premkýnať strach a panika. Čo ak to bude ako s bývalým? Lebo aj vtedy to bola naozaj moja chyba? Čo ak ma chytia moje paniky a úzkosti na koncerte? Čo ak sa povadíme? Čo ak si nesadnem s jeho kamošmi? Čo ak?

Tieto myšlienky ma zožierali. Okupovali moju myšeľ každú voľnú chvíľu, zvierali mi hruď, žalúdok aj hrdlo. Nevedela som normálne spať ani fungovať. Skúšala som sa upokojiť, skúšala som to vysvetliť priateľovi, ale nič nepomáhalo. Až čas mal ukázať ako sa to vyvinie a toho som sa bála. Že to nezvládnem a nebudem vedieť ovplyvniť.

V deň, keď sme tam cestovali som išla vyskočiť z kože. Nadopovaná ukľudňovákmi, aby som sa od nervozity nepozvracala, mi aj tak bolo zle, triasla som sa cítila som sa zle. Tešila som sa na nové zážitky a potenciálnu zábavu, no taktiež som si neverila, že dokážem byť ukážkovou priateľkou a neodplašiť muža, o ktorého som tak úpenlivo bojovala. Jasné, každý poznáme to klasické: „Ak ťa naozaj ľúbi, bude ťa ľúbiť za akýchkoľvek podmienok.“ Ale uvedomte si, že každý sme človek a máme svoje hranice. A keď už na začiatku bude ten druhý vidieť viac toho zlého, než dobrého, veľmi dobre si premyslí, či v takom vzťahu bude zotrvávať... a presne tento fakt kŕmil môje obavy.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.
Průměrné hodnocení
zatím málo hodnocení
Ohodnoť blog
Pro hodnocení se musíš přihlásit!
Přihlásit
Přidat komentář
0
Nahoru
Stále nestála /20/
Stále nestála /19/
Stále nestála /18/
Stále nestála /17/
Stále nestála /16/
Další články, které by tě mohly zajímat
#GaySlovakia - skutočný príbeh IV. Prvé stretnutie
Sladké raňajkové inšpirácie
Prečo nechcite byť kreatívni
Patrick Melrose: Sex, drogy a britská smotánka (recenzia)
Kurací Wrap
Dve rapperky, ktoré bombardujú scénu